Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XVI, jún 2012
ISSN 1338-8010
Zelenina Situačná a výhľadová správa k 31.12.2011
VÚEPP Trenčianska 55, 824 80 Bratislava Tel. číslo: ++421/2/58243 225 E-mail: vuepp@vuepp URL http://www.vuepp.sk
MPRV SR Dobrovičova 12 Bratislava 812 66
1
Autor:
Ing. Eva MERAVÁ Odborný garant za MPRV SR: RNDr. Mária POHANKOVÁ
Zdroje informácií: Colné riaditeľstvo SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ministerstwo rolnictwa i rozwoju wsi PR Ministerstvo zemědělství ČR Pôdohospodárska platobná agentúra SR Slovenský konzervárenský zväz Slovenská zeleninárska únia Štatistický úrad SR Štátna veterinárna a potravinová správa SR Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava
Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor
VÚEPP Bratislava ISSN 1338-8010
2
OBSAH
strana
ÚVOD ........................................................................................................................................6 SÚHRN ......................................................................................................................................6
1 Regulačná a podporná politika trhu ..............................................................7 1.1 Colné opatrenia .......................................................................................................7 1.2 Licenčná politika .....................................................................................................7 1.3 Dotačná politika ......................................................................................................7 A Štátna pomoc..................................................................................................7 B Priame platby..................................................................................................9 C Program rozvoja vidieka...............................................................................10 D Spoločná organizácia trhu v sektore ovocie a zelenina...............................14 E Ostatné podpory v rámci dotačnej politiky...................................................19
2. Situácia na trhu v SR....................................................................................20 2.1 Plochy a produkcia zeleniny .................................................................................21 2.2 Spotreba zeleniny ...................................................................................................28 2.3 Spracovanie zeleniny .............................................................................................30 2.4 Kontroly .................................................................................................................32 2.4.1 Kontrola zhody ovocia a zeleniny s obchodnými normami....................32 2.4.2 Kontrola zdravotnej bezpečnosti čerstvého ovocia, zeleniny..................36 2.5 Ceny zeleniny .........................................................................................................38 2.6 Zahraničný obchod so zeleninou ..........................................................................40 2.6.1 Zahraničný obchod SR so všetkými krajinami spolu.............................40 2.6.2 Zahraničný obchod SR s EÚ...................................................................44
PRÍLOHY
3
Zoznam použitých skratiek AEP ATIS CR SR čl. EHEC EHS EK
Agroenvironmentálne platby Agrárne trhové informácie Slovenska Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky článok Enterohaemorrhagic Escherichia coli Európske hospodárske spoločenstvo Európska komisia
EPFRV EÚ ES GAEC ha JOPT (SOPT) kg
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka Európska Únia Európske spoločenstvo Good Agricultural and Environmental Conditions hektár Jednotná (Spoločná) organizácia poľnohospodárskych trhov kilogram
CHOP
chránené označenie pôvodu
CHZO MH SR MJ MPRV SR MRRW MZe NK NR NV OP OV/SV p. b. PP PPA PRV SAPS SFS Sk, SKK SKZ SP ŠÚ SR ŠVPS SR t tis. ÚKSÚP
chránené zemepisné označenie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Merná jednotka Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ministerstwo rolnictwa i rozwoju wsi Ministerstvo zemědělství ČR nariadenie Komisie nariadenie Rady nariadenie vlády operačný program organizácia výrobcov / skupina výrobcov percentuálny bod priame platby Pôdohospodárska platobná agentúra Plán rozvoja vidieka Single Area Payment Scheme School Fruit Scheme (Program školské ovocie) slovenská koruna Slovenský konzervárenský zväz Spracovateľský podnik Štatistický úrad Slovenskej republiky Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky tona tisíc Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky 4
VMP VÚEPP
Volume Marketing Production Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
ZTŠ Z. z. ŽoNFP
záruka tradičnej špeciality Zbierka zákonov Žiadosť o nenávratný finančný príspevok
5
Úvod Predkladaná situačná a výhľadová správa nadväzuje na správu vypracovanú v júni 2011. Jej účelom je zhodnotiť situáciu na trhu so zeleninou v Slovenskej republike v roku 2011 a predpokladať vývoj na rok 2012. Správa je k dispozícii na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, vo Výskumnom ústave ekonomiky pôdohospodárstva a potravinárstva a na stránke internetu http://www.vuepp.sk.
Súhrn Celková plocha spôsobilá na osev v roku 2011 v SR mala výmeru 1 358,4 tis. ha. Z toho orná pôda využitá na zeleninu predstavovala 10,2 tis. ha (0,75 %), čo predstavuje podiel o 0,25 % menší ako v roku 2010. Na zberovej ploche 30 334 ha (na ornej pôde spolu s odhadom v domácich záhradkách), čo znamená pokles oproti roku 2010 o 0,7 %, sa pri priemernej hektárovej úrode 12,14 t urodilo 314 855 t zeleniny, t. j. o 10,7 % viac ako v roku 2010. V dôsledku zvýšených hektárových úrod sa produkcia všetkých druhov zeleniny zvýšila. Plodovej zeleniny sa urodilo 120 060 t, hlúbovej 78 119 t, koreňovej 51 085 t, cibuľovej 37 556 t, strukovej 7 999 t a 5 053 t listovej zeleniny. Zakrytá zberová plocha zeleniny sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 zväčšila na 107,78 ha (+62,5 %). Očakávala sa výrazná úroda plodovej zeleniny, ale vplyvom krízy EHEC sa produkcia zvýšila mierne, a to o 3,9 % na 5 918,9 t. Hektárová úroda sa znížila na 54,92 t (-36,1 %). Kríza EHEC spôsobila aj zníženie spotreby zeleniny a straty na ziskoch. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov celkom (v hodnote čerstvej) v roku 2010 predstavovala 513 691 t, čo je medziročný pokles o 41 621 t (-7,5 %). Spotreba čerstvej zeleniny činila 364 334 t , čo je menej o 21 888 t (-5,7 %). Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa sa znížila o 7,7 kg na 94,8 kg a spotreba čerstvej zeleniny sa znížila o 4,3 kg na 67,0 kg. Rajčiaky sú najkonzumovanejšou zeleninou, druhou je kapusta a treťou mrkva. Najmenej sa konzumuje špenát, fazuľa, cesnak, zeler, hrach, šalát a petržlen. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov celkom (v hodnote čerstvej) v roku 2011 predstavovala 101,5 kg a spotreba čerstvej zeleniny 75,0 kg na obyvateľa. Priemerné ročné ceny výrobcov zeleniny sa v roku 2011 medziročne zvýšili u dvanástich sledovaných druhov a u desiatich znížili. Najvýraznejšie zvýšenie bolo zaznamenané u karotky s vňaťou, petržlenu s vňaťou a rajčiakov. Zníženie cien, ktoré bolo menej výrazné, najviac sa prejavilo u papriky a šalátu. V roku 2011 sa dovoz zeleniny medziročne zvýšil o 1,6 % na 265 986 t. Najvyšší podiel na dovoze mala mrkva, kapusta s karfiolom a brokolicou, cibuľa a rajčiaky. Vývoz zeleniny klesol o 49,9 % na 28 115 t. Najväčší objem vývozu predstavovala zelenina varená, mrazená, ostatná zelenina čerstvá alebo chladená a cibuľa. Záporná hodnota salda zahraničného obchodu sa zvýšila o 11,2 % na -140 762 tis. €.
6
V zahraničnom obchode so spracovanou zeleninou v roku 2011 predstavoval dovoz 50 027 t (-1,5 % v porovnaní s rokom 2010), vývoz 20 982 t (+35,1 %). Trvale záporné saldo dosiahlo hodnotu 34 mil. €, čo je o 4 mil. € menej ako v roku 2010.
1. Regulačná a podporná politika trhu 1.1 Colné opatrenia V roku 2011 bolo v platnosti nariadenie Komisie (ES) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Od 1. januára 2012 je v platnosti nariadenie Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku Podrobnejšie údaje sú v prílohe č. 2. 1.2 Obchod s tretími krajinami Obchod s tretími krajinami sa vykonáva podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), v platnom znení. Môže sa uplatňovať systém vstupných cien, dodatočné clá po naplnení spúšťacích množstiev, dovozné a vývozné licencie na vybrané druhy ovocia a zeleniny. Licenčný systém je uplatňovaný podľa nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky. 1.3 Dotačná politika Dotačná politika sa v komodite ovocie a zelenina v roku 2011 nemenila, sú možné tieto základné formy pomoci alebo podpory pestovateľom, členom organizácií a združení v sektore. Všeobecný prehľad o možnostiach podpory, vrátane aktuálnych informácií nájdete na stránke: http://www.mpsr.sk/sk/?navID=257 -štátna pomoc a národná podpora, -priame platby, -rozvoj vidieka, -spoločná organizácia trhu, program školské ovocie, -všeobecná propagácia. A Štátna pomoc (www.apa.sk/index.php?navID=124) Štátna pomoc sa v roku 2011 poskytovala podľa: - nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001.
7
Zákona NR 267/2010 Z. z z 10. júna 2010 o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. - NV SR č. 319/2011 z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Podľa tohto nariadenia možno získať: §3 dotáciu na účasť na výstave, §9 dotáciu na straty na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku vyhláseného rastlinolekárskeho opatrenia, § 10 dotáciu na platby poistného možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je farma do a) 50 % oprávnených nákladov alebo výdavkov, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku prírodných katastrof, b) 50 % oprávnených nákladov alebo výdavkov podľa osobitného predpisu, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku škodlivých organizmov alebo škodlivých činiteľov, c) 40 % oprávnených nákladov alebo výdavkov podľa osobitného predpisu, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku nepriaznivých poveternostných udalostí, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám. V roku 2012 je vyčlenených na úhradu poistného 1 mil. €. Trvanie schémy Platnosť schémy skončí 31. decembra 2013. Posledný termín predloženia žiadosti o dotáciu je 30. máj 2013. Posledný termín schválenia žiadosti o dotáciu je 30. jún 2013. § 12 dotáciu na zvýšenie kvality poľnohospodárskeho výrobku. -
Národné dotácie pre neziskové organizácie: Národná podpora sa poskytuje podľa - Výnosu MPRV SR z 5 mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka, v znení výnosu MPRV SR z 25. októbra 2011 č. 917/2011-100, ktorým sa dopĺňa výnos MPRV SR z 5. mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka. Dotácie sa aj v roku 2012 budú poskytovať na základe výzvy MPRV SR zverejnenej na internetovej stránke www.mpsr.sk – podpory alebo http://www.mpsr.sk/sk/?navID=257. B Priame platby (http://www.mpsr.sk/sk/?navID=257, www.apa.sk/index.php?nav/D=123) Priama platba sa poskytuje podľa: -
nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom znení,
8
-
nariadenia Komisie (ES) č. 1121/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V,
-
nariadenia Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov,
-
nariadenia Komisie (EÚ) č. 387/2010 zo 6. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1121/2009, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o minimálnu požadovanú plochu na prechodné platby na ovocie a zeleninu na Cypre a režim jednotnej platby na plochu pre poľnohospodárov v Poľsku a na Slovensku,
-
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra 2011,
-
metodického pokynu MPRV SR č. č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z.,
Podľa oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o výške priamych platieb na rok 2011 (č. 954/2011-100) bola výška jednotnej platby na plochu (SAPS): 155,36 €/ha osobitnej platby na ovocie a zeleninu: 55,15 €/ha prechodnej platby na rajčiaky: 538,37 €/ha Podľa oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o výške doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe pre rok 2011 (č. 955/2011-100) bola výška - doplnkovej platby na plochu: 0 €/ha Predpoklad výšky platieb pre rok 2012: jednotná platba na plochu (SAPS): doplnková platba na plochu osobitná platba na ovocie a zeleninu: prechodná platba na rajčiaky:
174,45 €/ha 0 €/ha 55,15 €/ha -
Prechodná platba na rajčiaky: V roku 2011 bola podpora za spracované rajčiaky vyplatená na výmeru pestovaných rajčiakov v kalendárnom roku na základe uzatvorenej zmluvy medzi prvým spracovateľom a organizáciou výrobcov/skupinou výrobcov podľa nariadenia vlády SR č. 488/2010, formou prechodnej platby na rajčiak. V roku 2012 sa táto platba rozpustila v prospech SAPS.
9
V roku 2011 bola na 616,86 ha rajčiakov vyplatená prechodná platba z prostriedkov EÚ v sume 328 528,44 €. Bolo spracovaných 12 419,162 priemyselných rajčiakov, z čoho bolo vyrobených 1 655,809 rajčiakového koncentrátu. Priame platby sú právne nárokovateľné v prípade, že pestovateľ predložil správne vyplnenú žiadosť do 15. mája a splní predpísané podmienky legislatívou EÚ a SR. C Program rozvoja vidieka 2007-2013 (PRV) Pomoc sa poskytuje podľa: - nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v platnom znení, -
nariadenia Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v platnom znení,
nariadenia Komisie (ES) č. 363/2009 zo 4. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), - nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších doplnkov: - nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z. z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka, - nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 128/2010 zo 17. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka; -
Podpora podľa Programu rozvoja vidieka na programovacie obdobie 2007–2013 (www.apa.sk/index.php?nav/D=121) OS 1: zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a hospodárstva
lesného
Priorita: podpora modernizácie, inovácie a efektivity agropotravinárskeho a lesníckeho sektora Opatrenia: 1.1 Modernizácia fariem 1.2 Pridávanie hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 1.3 Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 1.4 Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov 1.5 Odbytové organizácie výrobcov (platí pre iné komodity, než ovocie a zeleninu)
10
1.6 Odborné vzdelávanie a informačné aktivity 1.7 Využívanie poradenských služieb Opatrenia Os 1 nájdete na stránke: http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=299&navID2=299&sID=43&id=4413 Financovanie: Opatrenie 1.1: modernizácia fariem v rámci tohto opatrenia poskytla PPA k 31.12.2011 v sektore zelenina podporu na 184 projektov 12 505 000,53 €. Opatrenie 1.2: pridávanie hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytla PPA k 31.12.2011 v sektore ovocie a zelenina podporu na 24 projektov 20 308 112,36 €. Prehľad výziev a prijatých žiadostí na projektové opatrenia PRV k 31.12.2011 Číslo opatrenia (kód opatrenia) 1.1 (121) 1.2 (123) 1.3 (125) 1.4 (122) 1.5 (142) 1.6 (111) 1.7 (114) 2.1 (226) 3.1 (311) 3.2.A (313) 3.2.B (313) 3.3 ( 331) 3.4.1 (321) 3.4.2 (322) 3.5 (341) 4.1 (413) 4.3 (431) 4.3 (413)
Opatrenie Modernizácia fariem Pridávanie hodnoty do poľnohosp. produktov a produktov lesného hosp. Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohosp. a lesného hosp. Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov Odbytové organizácie výrobcov Odborné vzdelávanie a informačné aktivity Využívanie poradenských služieb Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení Diverzifikácia smerom k nepoľnohosp. činnostiam Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu - časť A Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu - časť B Vzdelávanie a informovanie Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo Obnova a rozvoj obcí Získavanie zručností, oživovanie a vykonávanie stratégií Implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia Chod miestnej akčnej skupiny Vykonávanie projektov spolupráce Celkom za projektové opatrenia PRV
Počet prijatých ŽoNFP 4 186 276 329 212 66 439 756 626 809 230 22 212 626 646 16 85 19 9 555
Prameň: PPA
Všetky výzvy sú zverejnené na stránke PPA: http://www.apa.sk/index.php?navID=256. OS 2: zlepšenie životného prostredia a krajiny opatrenie: platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodnených oblastiach Opatrenia osi 2 nájdete na stránke: http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=47&sID=43&navID2=284 2.1 Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy Podopatrenie 2.1.1 Platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodnených oblastiach
11
Podopatrenie 2.1.2 Platby v rámci sústavy Natura 2000 a platby súvisiace so smernicou 2000/608/ES Podopatrenie 2.1.3 Agroenvironmentálne platby Podopatrenie 2.1.4 Platby za životné podmienky zvierat Agroenvironmentálne platby (AEP) Podávanie žiadosti o platbu - každoročne do 15.5. – v období trvania záväzku, počas 5 rokov. Nepredloženie žiadosti o platbu znamená vylúčenie z podpory + vrátenie platieb. Integrovaná produkcia (§ 43 ods. 2 NV SR č. 499/2008 v znení neskorších predpisov) Špecifické podmienky podpory a) aplikovať len povolené biologické a chemické prípravky na ochranu rastlín zverejnené podľa osobitného predpisu, na poľnohospodárske plodiny pestované v rámci osevného postupu na ploche zaradenej do podopatrenia používať prípravky na ochranu rastlín v rámci rozsahu ich registrovaného použitia s účinnými látkami, ktoré sú povolené pre integrovanú produkciu zeleniny, zverejňované podľa osobitného predpisu, b) sledovať vývoj vlhkosti a teploty vzduchu najmä počas vegetačného obdobia a využívať dostupné signalizačné metódy a technické zariadenia na sledovanie výskytu chorôb a škodcov, c) zabezpečiť dodržanie limitných hodnôt prvkov a rozbor pôdnych vzoriek akreditovanou inštitúciou najmenej raz za tri roky, najmä na chemické látky (Arzén, Olovo, Kadmium, Chróm, Ortuť), d) zabezpečiť dodržanie limitných hodnôt prvkov a odber vzoriek a analytický rozbor zeleniny akreditovanou inštitúciou, najmä na chemické látky (Kadmium, Olovo, Ortuť, Meď a Nikel) a dusičnany, e) používať osivo, ktoré má osvedčenie o pôvode a kvalitu štandardného osiva, f) viesť aktualizované záznamy o skutočnostiach uvedených v písmenách a) až e) v elektronickej podobe alebo písomnej podobe a uchovávať ich najmenej 10 kalendárnych rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bolo sledovanie uskutočnené. Výška podpory v zeleninárstve vrátane zemiakov: 496,78 €/ha Ekologické poľnohospodárstvo (§ 44 ods. 1 NV SR č. 499/2008 v znení neskorších predpisov) - nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, - nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu, - zákon NR SR č. 189/2009 Z. z. - zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
12
Špecifické podmienky - byť registrovaný v registri ekologických výrobcov, pričom v prvom roku obdobia vzťahu musí byť žiadateľ registrovaný ku dňu podania žiadosti, - evidovať dokumentáciu a viesť záznam o vykonanej kontrole, pričom dohodu o výkone kontroly s akreditovanou kontrolnou organizáciou musí mať žiadateľ uzatvorenú do konca januára každého roka vzťahu, - mať po skončení konverzného obdobia certifikovanú bioprodukciu podľa zamerania výroby, - dodržiavať podmienky podľa osobitných predpisov – nariadení ES a národnej legislatívy. Výška podpory v konverzii: - v ovocinárstve – 900,00 €/ha po konverzii: v ovocinárstve – 671,15 €/ha v zeleninárstve – 487,75 €/ha v zeleninárstve – 376,75 €/ha Ochrana proti erózii na ornej pôde (§ 45 NV SR č. 499/2008 v znení neskorších predpisov) a) 157,67 €/ha pri zabezpečení stabilizačného osevného postupu b) 45,31 €/ha pri zabezpečení prijateľnej veľkosti parcely Kombinovateľnosť podopatrení nie je povolená na rovnakej ploche. Transformácia podopatrení podľa tabuľky v NV SR č. 499/2008. Všetky vyššie uvedené agroenvironmentálne podpory sú spracované do podrobných metodických postupov pre predkladanie žiadostí, z toho dôvodu je potrebné sledovať webovú stránku a výzvy PPA na predkladanie žiadostí (www.apa.sk). Podpora podľa opatrenia agroenvironmentálne platby za obdobie od 1.1.2011 do 14.6.2012 za dotačné obdobie 2011 Počet
Podopatrenie Integrovaná produkcia v zeleninárstve Ekologické poľnohosp. pri pestovaní zeleniny po konv. Ekologické poľnohosp. pri pestovaní zeleniny v konv. Prameň: PPA
žiadateľov 52 6 4
Plocha, na ktorú bola vyplatená podpora (ha) 4 044,23 237,10 82,02
Vyplatená podpora (€) 2 007 472,10 89 322,68 40,005,26
V roku 2011 sa agroenvironmentálne opatrenie neotváralo pre nových žiadateľov, boli riešené len ohrozené druhy zvierat a boli financované prebiehajúce záväzky pre integrovanú a ekologickú produkciu. D Spoločná organizácia trhu v sektore ovocia a zeleniny http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=40&navID2=347 Pomoc sa poskytuje podľa: -
nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) v znení nariadenia Rady (ES) č. 361/2008 zo 14. apríla 2008 a v znení nariadenie Rady (ES) č. 13/2009 z 18. decembra 2008,
13
-
vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny v platnom znení, napr. vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 72/2012 (upravuje podmienky pre národnú finančnú asistenciu) a č. 302/2012 (upravuje obmedzujúce podmienky pre riešenie plánov uznania skupín výrobcov),
-
vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 585/2011 zo 17. júna 2011, ktorým sa ustanovujú dočasné mimoriadne podporné opatrenia pre sektor ovocia a zeleniny,
-
nariadenia Komisie (ES) č. 288/2009 zo 7. apríla 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva pri poskytovaní ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a výrobkov z banánov deťom vo vzdelávacích zariadeniach v rámci programu podpory konzumácie ovocia v školách v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 34/2011 z 18. januára 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1208/2011 z 22. novembra 2011,
-
nariadenia vlády SR č. 369/2008 z 10. septembra 2008 o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou,
-
nariadenia vlády SR č. 341/2009 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby ovocia a zeleniny pre deti v materských školách a pre žiakov v základných školách v znení nariadenia vlády SR č. 520/2010 Z. z.,
-
výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 693/2011-100 z 8. júla 2011 o poskytovaní mimoriadnej podpory producentom zeleniny,
-
Národnej stratégie SR pre operačné programy organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny v znení neskorších predpisov, uverejnená na stránke: http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=26&id=973,
-
Národnej stratégie SR pre program podpory spotreby ovocia a zeleniny u detí a žiakov v školách – „Školské ovocie“, v znení neskorších predpisov uverejnená na stránke http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=1&id=1667.
Nevyhnutné zložky pre realizáciu SOPT sú organizácie výrobcov alebo skupiny výrobcov (OV/SV), uznané MPRV SR, ktoré môžu požiadať o nasledujúce druhy podpôr: a) Financovanie plánov na dosiahnutie uznania skupín výrobcov Podpora sa poskytuje na realizáciu plánov uznania (akčných plánov) a uľahčenie administratívnych operácií počas prvých piatich rokov v pomere: 75 % poskytne EÚ a 25 % členský štát Financovanie akčných plánov v každom roku je vo výške: -
10 % z hodnoty predanej produkcie v prvom a druhom roku,
-
8 % v treťom,
-
6 % vo štvrtom,
-
4 % v piatom roku riešenia plánu na dosiahnutie uznania.
14
Maximálna možná pomoc je 100 000 € v každom roku. V roku 2012 boli prijaté v EÚ obmedzenia pre uplatňovanie investícií pre skupiny výrobcov. Celková hodnota investícií v plánoch uznania pre 27 ČŠ EÚ nepresiahne 10 mil. € v kalendárnom roku (vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 302/2012 zo 4. apríla 2012). Členské štáty sú povinné oznámiť predpokladanú výšku na plány uznania do 1. 7. v každom kalendárnom roku, pri presiahnutí 10 mil. € sa uplatní redukčný koeficient. V roku 2011 bola 1 skupine výrobcov vyplatená za realizáciu plánu uznania za rok 2010 suma 100 000,00 €. PPA neeviduje žiadne žiadosti o predbežné uznanie. Postupy na predkladanie žiadostí o uznávanie skupín výrobcov a realizovanie plánu uznania nájdete: http://www.apa.sk/index.php?navID=209 b) Podpora na operačné fondy a riešenie operačných programov organizácií výrobcov Finančná pomoc z EÚ je vo výške 50 % skutočne vynaložených výdavkov na financovanie OP. Ak OV spĺňajú niektorú z podmienok podľa čl. 103d odsek 3 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, môžu požiadať o pomoc vo výške 60 % skutočne vynaložených výdavkov na financovanie OP. Maximálna celková výška pomoci je 4,1 % z VMP uvedenej na trh OV v referenčnom období alebo do výšky 4,6 % ak OV tvorí odvod 0,5 % z VMP na niektoré z opatrení krízového manažmentu. Podporovateľné činnosti sú ustanovené v „Národnej stratégii SR pre operačné programy organizácií výrobcov“, ktorá je vystavená na webovej stránke MPRV SR http://ec.europa.eu/agriculture/markets/fruitveg/countries/sk/strategy_sk.pdf., kde sú aj stratégie ostatných členských krajín. Čerpanie: V roku 2011 boli dvom organizáciám výrobcov vyplatené finančné prostriedky vo výške 497 988,67 € vrátane vnútroštátnej finančnej pomoci. Postupy na predkladanie žiadostí o uznávanie organizácií výrobcov a schvaľovanie operačného programu nájdete: http://www.apa.sk/index.php?navID=64 c) Mimoriadna podpora pre sektor ovocia a zeleniny: V dôsledku krízy spôsobenou enterohemoragickou Escherichiou coli (označované skratkou EHEC), ktorá začala koncom mája 2011, bolo prijaté dočasné opatrenie prostredníctvom mimoriadnej podpory v sektore ovocia a zeleniny. Podpora bola určená na vybrané druhy zeleniny určené na priamy konzum (rajčiaky, produkty čeľadí šalátu a čakaniek, uhorky, sladké papriky a cukety), ktoré boli stiahnuté z trhu, oberané formou zeleného zberu alebo sa neuskutočnil ich zber v období od 26. mája 2011 do 30. júna 2011. V roku 2011 boli 19 žiadateľom vyplatené finančné prostriedky vo výške 529 159,60 €.
15
d) Podpora pri poskytovaní ovocia a zeleniny do vzdelávacích zariadení v rámci programu „Školské ovocie“: V programe sa každoročne aktualizuje národná stratégia pre nasledujúci školský rok do 31. januára kalendárneho roka. V programe sa naďalej podporujú deti a žiaci od 3 do 15 rokov (škôlky, základné a špeciálne školy). Oprávnené produkty, frekvencia dodávok sú ustanovené v národnej legislatíve a národnej stratégii pre program školské ovocie. Žiadateľom o podporu je uchádzač, ktorý zabezpečuje ovocie a zeleninu do škôl, môže byť pestovateľ, obchodník, organizácia výrobcov alebo podnikateľské subjekty registrované na ŠVPS SR Financovanie je zabezpečené vo výške 73 % zo zdrojov EÚ a 27 % zo súkromných zdrojov (rodičia/žiaci) na oprávnené náklady. EÚ každoročne na základe žiadostí členských štátov priznáva výšku pomoci: V školskom roku 2009/2010 bola na úrovni základnej alokácie 1 276 500 €. 2010/2011 – je základná alokácia zvýšená na 2 502 403 € 2011/2012 – je základná alokácia zvýšená na 2 193 452 €. 2012/2013 – je základná alokácia zvýšená na 2 536 966,00 €. Program sa skladá z: - Dodávok ovocia a zeleniny do škôl - realizované jeden až dvakrát týždenne. Oprávnené náklady sú náklady OZ a súvisiace náklady na dopravu, distribúciu, komunikáciu vrátane informačného plagátu EÚ na školách, monitoring, hodnotenie programu a na komunikáciu (informačný plagát, informačné kampane, stretnutia a informačno-propagačný materiál) financované z EÚ a SR (dodávateľ) obmedzené do výšky 5 alebo 10 % z priznaných zdrojov EÚ. - Sprievodných opatrení – realizovaná osveta, vzdelávanie o zdravotných dopadoch, propagácia vo vzťahu k výrobe, zdravej výžive a k životnému prostrediu, vzdelávanie na školách v súlade s výživovou politikou, verejné kampane, ktoré vykonávajú všetky zainteresované rezorty, vrátane rezortu zdravotníctva a školstva – financované z národných zdrojov. Dodávky ovocia, zeleniny a výrobkov z nich realizovalo v školskom roku 2010/2011 - 41 dodávateľov na 1 999 školách pre 461 490detí. Celkovo sa spotrebovalo 548 544,22 kg čerstvého ovocia a zeleniny a 898 905,01 l/kg spracovaného ovocia a zeleniny . Vyplatené finančné prostriedky v školskom roku 2010/2011 boli vo výške 1 906 108,60 €. Predpoklad čerpania finančných prostriedkov v školskom roku 2011/2012 je 2,1 mil. €. Podrobné informácie o programe sú na web stránke www.skolskeovocie.sk. V časti Monitoring/Hodnotenie nájdete dokument Hodnotiaca správa uplatňovania programu školské ovocie za školský rok 2010/2011. Do konca júna 2012 je potrebné predložiť žiadosti na šk. rok 2012/2013. Postupy na predkladanie žiadostí o zabezpečovanie dodávky a žiadostí o platbu za realizované dodávky nájdete: http://www.apa.sk/index.php?navID=230.
16
Časový harmonogram pre administráciu organizovania trhu v komodite čerstvé ovocie a zeleninu pre rok 2012 Zahájenie implementácie nových schválených OP (žiadosti podané do 15. septembra 2011) podľa „Metodického postupu pre žiadateľov o schválenie operačného programu a financovanie operačných fondov organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov (ďalej len „Metodický postup pre OP“) 1. januára - 15. OV môžu podávať žiadosti o zúčtovanie štvrťročných platieb počas ročnej realizácie OP a dofinancovanie za obdobie október – december 2011 podľa „Metodického postupu pre február OP“ OV predkladajú „Ročnú správu o realizácií operačného programu za predch. rok“ OV môžu predkladať žiadosti o vnútroštátnu finančnú pomoc Predbežne uznané SV môžu požiadať o podporu na realizáciu akčných plánov za druhý Do 31. marca polrok 2011/ročnú platbu 2011 podľa „Metodického postupu pre AP“ Prijímanie žiadosti o poskytnutie pomoci (za obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2011) v programe „Školské ovocie“. OV môžu požiadať o zálohovú platbu* na financovanie OP za obdobie apríl až jún 2012 1. – 30. apríl podľa „Metodického postupu pre OP“ OV môžu žiadať o 1. štvrťročnú platbu na financovanie OP za obdobie január – marec 2012 Do 30. apríla podľa „Metodického postupu pre OP“ SV, ktoré zrealizovali posledný rok akčného plánu, musia podať žiadosť o uznanie ako OV Do 30. apríla Prijímanie žiadosti o zabezpečovanie dodávky ovocia, zeleniny a výrobkov z nich pre 1. mája do 30. júna školský rok 2012/2013 Prijímanie žiadosti o poskytnutie pomoci (za obdobie od 1. januára do 31. marca 2012) Do 30. júna v programe „Školské ovocie“. OV môžu podávať žiadosti o zálohovú platbu* na financovanie OP za obdobie júl až 1. – 31. júl september 2012 podľa Metodického postupu pre OP“ OV môžu žiadať o 2. štvrťročnú platbu na financovanie OP za obdobie apríl – jún 2012 Do 31. júla podľa „Metodického postupu pre OP“ OV môže podávať žiadosť o uznanie ako OV a schválenie nového OP, ktorý sa bude 15. september realizovať od 1. januára 2013 OV môže podávať žiadosť o uplatnenie zmien a doplnkov do schváleného operačného programu pre nasledujúci rok realizácie OP. Zmeny a doplnky sa začnú uplatňovať od 1. januára nasledujúceho roka Predbežne uznané SV môžu požiadať o podporu na realizáciu akčných plánov za prvý Do 30. septembra polrok 2012 podľa „Metodického postupu pre AP“ Prijímanie žiadosti o poskytnutie pomoci (za obdobie od 1. apríla do 30. júna 2012) v programe „Školské ovocie“ OV môžu podávať žiadosti o zálohovú platbu* na financovanie OP za obdobie október 1. – 31. október až december 2012 podľa „Metodického postupu pre OP“ OV môžu žiadať o 3. čiastkovú - štvrťročnú platbu na financovanie OP za obdobie júl – 31. október september 2012 podľa „Metodického postupu pre OP“ PPA informuje všetky OV o schválenej výške finančnej pomoci na realizáciu OP 15. december (v náležite odôvodnených prípadoch môže PPA rozhodnúť do 20. januára 2013. Výdavky na realizáciu OP sú oprávnené od 1. januára 2013. Posledný termín podávania žiadostí o predbežné uznanie SV, ktorý predchádza prvému roku riešenia AP. Nové SV spolu so žiadosťou o predbežné uznanie, predkladajú AP. Zahájenie implementácie schválených OP podľa žiadosti, ktoré boli podané 1. január 2013 do 15. septembra 2012. 1. januára – 15. OV môžu podávať žiadosti o zúčtovanie čiastkových platieb počas ročnej realizácie OP a dofinancovanie za obdobie október – december podľa „Metodického postupu pre OP“ februára 2013 OV predkladajú „Ročnú správu o realizácií operačného programu“ OV môžu predkladať žiadosti o vnútroštátnu finančnú pomoc * zálohová platba predpokladá zloženie finančnej zábezpeky vo výške 110% na príslušné obdobie Harmonogram pre program „Školské ovocie“ Harmonogram pre organizácie výrobcov a operačné programy Harmonogram pre skupiny výrobcov a akčné plány 1. január
17
d) Obchodná politika v komodite ovocie a zelenina v rámci JOPT Pri dovoze ovocia a zeleniny do Spoločenstva nie je vo všeobecnosti potrebná dovozná licencia. V rámci obchodnej politiky s tretími krajinami sa môžu uplatňovať kvóty na dovoz cesnaku a konzervovaných šampiňónov rodu Agaricus. Pre tieto dovozy do Spoločenstva musí dovozca predložiť dovoznú licenciu. Vývoz ovocia a zeleniny nepodliehal v roku 2011 licenčnému konaniu. Dovoz cesnaku: Dovoz cesnaku sa administruje v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 341/2007 o otvorení a ustanovení správy colných kvót a zavedení systému dovozných licencií a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín. Žiadosti sa podávajú na štvrťroky: 1. štvrťrok: jún–august 2. štvrťrok: september–november 3. štvrťrok: december–február 4. štvrťrok: marec–máj Komodita Bezkvótový cesnak Kvótový cesnak
Kód CS
Žiadané množstvo (kg)
Udelené množstvo (kg)
0712 90 90 0703 90 00 80 0710 80 95 0703 20 00
217 500 2700 73500 1 722 240
217 500 2 700 73 500 196 527
Skutočne dovezené množstvo v (kg)na základe doposiaľ vrátených licencií 217 500 2 700 73 500 196 4767
Dovoz konzervovaných húb: Dovoz konzervovaných húb sa administruje v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1979/2006 ktorým sa otvárajú tarifné kvóty a ustanovuje ich správa na konzervované huby dovezené z tretích krajín. Žiadosti sa podávajú počas prvých päť pracovných dní januára. Komodita
Kód CS
Konzervované šampiňóny
2003 10 30
Žiadané množstvo (kg) 1 589 694
Udelené množstvo (kg) 1 239 112
Skutočne dovezené množstvo (kg) 1 180 350,14
http://www.apa.sk/index.php?navID=46 – vydávanie licencií na cesnak http://www.apa.sk/index.php?navID=46 – vydávanie licencií na spracované ovocie a zeleninu E. Ostatné podpory v rámci dotačnej politiky: Propagácia poľnohospodárskych výrobkov: -
-
nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách, nariadenie Komisie (ES) č. 501/2008 z 5. júna 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných
18
-
akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách, nariadenie Komisie (ES) č. 1313/2008 z 19. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 501/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách.
Financovanie: 60 % EÚ / najmenej 20 % súkromné zdroje / 20% SR pre OZ; 50 % EÚ / najmenej 20 % súkromné zdroje / 30% zvyšok SR iné komodity. Žiadosti a návrhy projektov sa predkladajú na Pôdohospodársku platobnú agentúru v termíne do 31. marca pokiaľ ide o tretie krajiny a do 30. novembra daného roku pokiaľ ide o vnútorný trh. Informačné a propagačné programy, ktoré realizujú zväzy a iné odvetvové a medziodvetvové organizácie nájdete na stránke: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=40&navID2=874 Kontroly uplatňované podľa podmienok spoločnej organizácie trhu sú ustanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 543/2011 alebo pre školské ovocie podľa nariadenia (ES) č. 288/2009 (v prvom polroku 2011 boli vykonávané podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1580/2007). - kontroly zhody s obchodnými normami (ŠVPS SR), - kontroly podmienok a financovanie nástrojov organizácie trhu a školské ovocie (PPA).
2 Situácia na trhu v SR Klimatické podmienky pre pestovanie zeleniny v roku 2011 boli priaznivé, až na výskyt jesenných dažďov. Produkcia zeleniny bola najvyššia od roku 2006, jej odbyt však významne ovplyvnila kríza v dôsledku rozšírenia nákazy spôsobenej baktériou EHEC. Problémy mali hlavne pestovatelia uhoriek, rajčiakov, sladkej papriky, cukiet a určitých produktov čeľadí šalátu a čakaniek. V dôsledku rizík spojených s krízou stratili spotrebitelia dôveru v tieto druhy zeleniny a nekupovali ich. EK vydala 17. júna 2011 výnimočné krízové opatrenie vo forme vykonávacieho nariadenia Komisie č. 585/2011, podľa ktorého sa poskytla pomoc všetkým členským štátom v sektore ovocia a zeleniny (podrobnejšie príloha č. 3). 19
2.1 Plochy a produkcia zeleniny Vývoj zberových plôch zeleniny na ornej pôde (ha) Druh
2005
Kapusta biela Kapusta červená Kapusta pekinská Karfiol Brokolica Kel hlávkový Kel ružičkový Kaleráb Zeler Mrkva a karotka Petržlen Repa červená Reďkovka Uhorky nakladačky Uhorky šalátové Melóny cukrové Dyňa červená Paprika Rajčiaky konzumné Rajčiaky priemyselné Cibuľa Cesnak Pór Šalát hlávkový Špenát Fazuľa struková Hrach strukový Špargľa Kukurica cukrová Cukety Tekvica Baklažán Ostatná zelenina Orná pôda spolu Prameň: ŠÚ SR - údaj sa nevyskytol D dôverný údaj
841 44 32 210 42 90 32 87 25 482 341 50 55 394 106 627 150 633 256 960 778 60 5 31 1 25 1 034 412 1 272 52 863 33 10 023
2006 1 079 37 23 253 22 79 0 94 45 555 381 43 65 334 102 130 403 568 253 867 765 64 5 34 6 17 243 304 1 553 53 365 2 51 8 795
2007
2008
739 43 23 164 17 41 0,3 61 43 401 277 33 18 196 95 84 278 467 244 776 756 75 2 22 53 3 189 317 1 769 37 617 1 28 7 870
668 34 17 141 13 33 D 35 40 455 247 20 13 166 68 65 219 365 163 613 780 29 1 36 169 1 327 366 1 898 28 459 D 13 7 482
20
2009 559 33 4 117 9 27 0 36 31 387 241 23 22 151 70 45 224 383 159 601 622 25 1 36 187 1 1 301 359 1 137 33 659 1 65 7 547
2010 548 24 4 171 33 33 D 39 32 347 342 33 83 145 116 39 210 352 137 403 804 22 1 36 130 1 1 645 360 2 017 14 1 395 111 9 626
2011 587 11 6 146 41 27 46 28 286 338 37 21 130 73 55 191 297 154 613 804 43 1 26 128 7 1 332 357 1 965 32 1 581 37 9 401
Tabuľka č. 1 Index 2011/10 107,1 45,8 150,0 85,4 124,2 81,8 117,9 87,5 82,4 98,8 112,1 25,3 89,7 62,9 141,0 91,0 84,4 112,4 152,1 100,0 195,5 100,0 72,2 98,5 700,0 81,0 99,2 97,4 228,6 113,3 33,3 97,7
Produkcia zeleniny na ornej pôde (t) Tabuľka č. 2 Zelenina 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Index 2011/10 Kapusta biela 21 127 26 521 18 918 18 212 13 896 10 700 15 059 140,7 Kapusta červená 610 604 834 614 745 517 410 79,3 Kapusta pekinská 717 555 408 78 88 35 102 291,4 Karfiol 2 514 2 919 1 925 1 367 1 194 981 1 333 135,9 Brokolica 197 147 184 119 99 30 185 616,7 Kel hlávkový 944 1 131 713 437 543 508 476 93,7 Kel ružičkový 27 2 2 D 0 D Kaleráb 1 412 1 395 919 457 495 378 688 182,0 Zeler 262 637 576 581 398 340 303 89,1 Mrkva a karotka 11 284 12 972 7 801 9 435 7 934 7 159 7 024 98,1 Petržlen 3 557 6 139 1 755 3 257 2 124 2 601 3 657 140,6 Repa červená 1 023 576 514 402 426 610 872 143,0 Reďkovka 549 493 86 82 131 46 140 304,3 Uhorky nakladačky 5 152 4 814 2 300 1 540 1 531 1 130 1 235 109,3 Uhorky šalátové 4 440 5 031 2 728 3 207 3 766 3 580 4 531 126,6 Melóny cukrové 1 605 1 540 568 329 455 190 321 168,9 Dyňa červená 9 404 6 042 4 033 2 497 2 888 1 519 1 847 121,6 Paprika zeleninová 8 730 8 897 7 815 5 108 6 727 4 073 6 266 153,8 Rajčiaky konzumné 32 441 10 620 9 901 8 977 7 475 5 598 7 511 134,2 Rajčiaky priemyselné *23 592 *24 940 *19 265 *21 621 *18 510 *4 871 *11 577 237,7 Cibuľa 12 582 13 124 8 938 14 981 12 831 14 659 21 594 147,3 Cesnak 164 275 435 91 84 104 269 258,7 Pór 67 47 22 4 6 6 12 200,0 Šalát hlávkový 281 238 163 459 435 306 152 49,7 Špenát 1 164 640 1 994 1 627 1 079 2 041 189,2 Fazuľa struková 128 31 7 3 3 3 23 766,7 Hrach strukovýý 2 498 575 398 381 2 892 2 428 4 749 195,6 Špargľa 1 409 1 080 1 112 1 242 1 296 744 1 003 134,8 Kukurica cukrová 5 896 5 708 4 966 18 743 6 887 9 432 11 648 123,5 Cukety 1 156 1 534 770 706 555 181 582 321,5 Tekvica 11 055 785 421 771 976 3 676 2 776 75,5 Baklažán 70 23 D 2 Ostatná zelenina 222 245 253 91 324 237 241 101,7 Zelenina spolu 141 398 139 850 99 393 117 805 97 250 77 721 108 627 139,8 Prameň: ŠÚ SR, PPA - údaj sa nevyskytol D dôverný údaj *podľa údajov PPA produkcia priemyselných rajčiakov bola: v roku 2004: 29 622 t, v roku 2005: 23 558 t, v roku 2006: 26 995 t, v roku 2007: 20 604 t, v roku 2008: 23 589 t, v roku 2009: 21 245 t, v roku 2010: 1 400 t, v roku 2011: 12 419 t
21
Vývoj zberových plôch zeleniny vrátane odhadu samozásobiteľov (ha) Druh Kapusta biela Kapusta červená Kapusta pekinská Kapusta spolu Karfiol Brokolica Kel hlávkový Kel ružičkový Kaleráb Zeler Mrkva a karotka Petržlen Repa červená Reďkovka Uhorky nakladačky Uhorky šalátové Melóny cukrové Dyňa červená Paprika Rajčiaky konzumné Rajčiaky priemyselné Rajčiaky spolu Cibuľa Cesnak Pór Šalát hlávkový Špenát Fazuľa struková Hrach záhradný Špargľa Kukurica cukrová Cukety Tekvica Baklažán Ostatná zelenina Zelenina spolu Prameň: ŠÚ SR - údaj sa nevyskytol * rajčiaky spolu
2005 4 521 366 22 4 909 974 87 846 46 988 221 2 720 1 179 227 195 1 381 957 201 672 2 296 2 441 908 3 349 2 434 603 18 286 59 181 1 749 247 1 473 613 1 211 119 30 241
2006 4 448 423 23 4 894 990 114 917 78 1127 241 2 792 1 155 278 197 1 355 992 191 502 2 219 2 431 871 3 302 2 421 614 18 288 65 216 959 304 1 919 755 761 14 114 29 795
2007 3 911 429 23 4 363 906 129 879 108 1 144 245 2 568 1 052 298 157 1 243 1 006 146 393 2 119 2 331 780 3 111 2 402 625 15 296 112 222 894 304 2 135 761 1 052 18 95 28 870
22
2008 3 827 420 23 4 270 873 125 882 108 1 177 242 2 562 1 022 285 152 1 213 978 126 334 2 067 2 321 617 2 938 2 346 529 14 310 229 220 1 032 304 2 264 832 894 18 80 28 426
2009 3 718 420 4 4 142 849 121 876 108 1 179 233 2 494 1 016 288 161 1 198 981 106 339 2 084 2 321 601 2 922 2 188 526 14 310 246 220 2 006 358 1 503 837 1 094 18 132 28 547
2010 3 707 411 4 4 122 903 145 881 108 1 181 233 2 454 1 116 298 222 1 192 1 027 101 326 2 053 2 300 403 2 703 2 370 523 14 310 190 220 2 350 360 2 383 818 1 829 17 111 30 559
Tabuľka č. 3 Index 2011/10 4 150 100,7 878 97,2 153 105,5 876 99,4 108 100,0 1 189 100,7 230 98,7 2 393 97,5 1 113 99,7 302 101,3 160 72,1 1 177 98,7 983 95,7 116 114,9 307 94,2 1 998 97,3 2 929 108,4 2 369 100,0 544 104,0 14 100,0 300 96,8 188 98,9 225 102,3 2 038 86,7 357 99,2 2 331 97,8 836 102,2 2 015 110,2 17 100,0 37 33,3 30 334 99,3 2011
Priemerné hektárové úrody zeleniny vrátane odhadu samozásobiteľov (t) Zelenina Kapusta biela Kapusta červená Kapusta pekinská Kapusta spolu Karfiol Brokolica Kel hlávkový Kel ružičkový Kaleráb Zeler Mrkva a karotka Petržlen Repa červená Reďkovka Uhorky nakladačky Uhorky šalátové Melóny cukrové Dyňa červená Paprika zeleninová Rajčiaky konzumné Rajčiaky priemyselné Rajčiaky spolu Cibuľa Cesnak Pór Šalát hlávkový Špenát Fazuľa struková Hrach záhradný Špargľa Kukurica cukrová Cukety Tekvica Baklažán Ostatná zelenina Prameň: ŠÚ SR - údaj sa nevyskytol
2005 12,91 10,60 32,32 12,82 10,12 9,30 10,10 7,77 11,41 8,58 13,84 8,94 14,00 6,80 11,21 17,69 10,61 15,85 12,51 18,22 25,97 20,32 11,15 4,07 8,31 8,45 6,96 5,67 2,48 5,70 5,29 13,55 11,92 4,36
2006 13,63 10,30 24,29 13,39 11,40 8,36 9,84 7,37 11,15 9,72 13,55 10,94 11,70 6,36 11,13 17,07 10,81 14,99 12,90 19,07 28,65 21,60 11,11 4,25 7,14 8,64 8,52 4,91 3,00 3,55 4,05 13,14 6,61 13,22 4,07
2007 13,01 10,51 24,29 12,82 11,31 9,31 9,78 7,580 10,83 9,48 12,39 7,85 11,55 5,56 10,36 14,67 7,52 14,31 12,58 14,94 24,71 17,39 9,44 4,43 6,76 8,80 9,27 5,06 3,15 3,55 3,31 12,03 4,85 10,54 5,11
2008 13,06 10,22 24,29 12,84 11,03 9,09 9,51 7,50 11,64 9,63 14,50 9,55 11,70 5,70 9,99 15,57 6,80 12,23 11,91 15,06 35,04 19,26 12,17 4,02 6,15 9,37 10,47 5,08 2,71 3,55 9,21 11,58 6,10 10,50 4,07
2009 12,28 10,55 20,93 12,11 11,14 9,29 9,69 7,50 11,65 9,22 14,29 8,50 11,66 5,69 10,11 16,10 9,26 13,21 12,59 14,38 30,79 17,76 12,06 4,03 6,32 9,26 8,24 5,08 2,65 3,62 5,99 11,33 5,17 9,46 4,24
2010 11,46 10,21 9,48 11,33 6,83 4,49 7,89 7,50 9,92 8,95 14,21 7,35 11,88 3,75 9,82 15,21 7,13 8,6 11,48 13,73 12,09 13,49 11,91 4,10 6,34 8,87 7,81 4,54 2,06 2,07 4,84 11,13 4,79 5,47 2,14
2011 12,30 7,42 5,26 7,90 7,50 10,12 8,91 14,65 8,32 12,60 5,79 10,04 16,84 7,31 10,16 12,90 15,39 14,84 4,24 6,57 8,65 13,02 3,68 3,52 2,81 5,90 11,36 3,60 5,47 6,46
Tabuľka č. 4 Index 2011/10 108,6 108,6 117,1 100,1 100,0 102,0 99,6 103,1 113,2 106,1 154,4 102,2 110,7 102,5 118,1 112,4 114,1 124,6 103,4 103,6 97,5 166,7 81,1 170,9 135,7 121,9 102,1 75,2 100,0 301,9
V roku 2011 sa zvýšili priemerné hektárové úrody všetkých druhov zeleniny okrem zeleru (-0,4 %), šalátu hlávkového (-2,5 %), fazule strukovej, (-18,9 %) a tekvice (-24,8 %). Najvýraznejšie sa zvýšila hektárová úroda hrachu záhradného (+70,9 %), špenátu (+66,7 %), reďkovky (+54,4 %), špargle (+35,7 %), cibule (+24,6 %) a kukurice cukrovej (+21,9 %).
23
Celková produkcia zeleniny vrátane odhadu samozásobiteľov (t) Zelenina Kapusta biela Kapusta červená Kapusta pekinská Kapusta spolu Karfiol Brokolica Kel hlávkový Kel ružičkový Kaleráb Zeler Mrkva a karotka Petržlen Repa červená Reďkovka Uhorky nakladačky Uhorky šalátové Melóny cukrové Dyňa červená Paprika zeleninová Rajčiaky konzumné Rajčiaky priemyselné Rajčiaky spolu Cibuľa Cesnak Pór Šalát hlávkový Špenát Fazuľa struková Hrach záhradný Špargľa Kukurica cukrová Cukety Tekvica Baklažán Ostatná zelenina Zelenina spolu Prameň: ŠÚ SR, PPA - údaj sa nevyskytol D dôverný údaj
2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 58 370 60 617 50 329 49 991 45 674 42 479 3883 4 361 4 515 4 295 4 426 4 198 717 555 555 555 88 35 62 970 65 533 55 399 54 841 50 188 46 712 51 030 9 857 11 286 10 247 9 633 9 461 6 168 6 520 652 953 1 205 1 140 1 120 652 807 8 540 9 020 8 602 8 382 8 487 6 953 6 921 359 575 810 808 808 808 808 11 274 12 564 12 395 13 703 13 740 11 723 12 033 1 898 2 347 2 326 2 331 2 148 2 089 2 052 37 630 37 828 31 817 37 155 35 654 34 879 35 044 10 542 12 643 8 258 9 761 8 627 8 204 9 261 3 182 3 254 3 444 3 332 3 355 3 540 3 802 1 329 1 254 872 867 917 832 926 15 488 15 093 12 880 12 120 12 111 11 710 11 815 16 923 16 945 14 756 15 235 15 795 15 608 16 560 2 134 2 069 1 097 859 984 719 850 10 650 7 519 5 625 4 089 4 479 2 790 3 119 28 713 28 616 26 653 24 620 26 238 23 584 25 777 37 433 38 007 35 884 34 960 33 373 31 586 32 657 *23 592 *24 945 *19 270 *21 626 *18 510 *4 871 *12 419 61 025 62 952 55 155 56 586 51 883 36 457 45 076 27 145 26 902 22 662 28 544 26 394 28 222 35 157 2 451 2 612 2 772 2 129 2 121 2 141 2 307 147 127 102 84 86 86 92 2 418 2 487 2 604 2 900 2 876 2 747 2 593 408 551 1 042 2 395 2 028 1 480 2 442 1 025 1 062 1 122 1 118 1 118 998 828 4 332 2 872 2 821 2 803 5 314 4 850 7 171 1 409 1 080 1 080 1 080 1 296 744 1 003 7 796 7 767 7 076 20 852 8 997 11 542 13 758 8 311 9 925 9 161 9 629 9 478 9 104 9 505 14 445 5 037 5 100 5 451 5 655 8 756 7 265 186 189 186 168 93 93 518 466 487 325 558 237 241 353 567 351 526 307 756 332 954 312 084 284 429 314 855
Tabuľka č. 5 Index 2011/10 109,2 105,7 123,8 99,5 100,0 102,6 98,2 100,5 112,9 107,4 111,3 100,9 106,1 118,2 111,8 109,3 103,4 255,0 123,6 124,6 107,8 107,0 94,4 165,0 83,0 147,9 134,8 119,2 104,4 83,0 100,0 101,7 110,7
* údaj PPA
Na zberovej ploche 30 334 ha (pokles oproti roku 2010 o 0,7 %) sa urodilo 314 855 t zeleniny (+10,7 %) pri priemernej hektárovej úrode 12,14 t (na ornej pôde spolu s odhadom v domácich záhradkách).
24
Plodová zelenina Najvyšší podiel na produkcii zeleniny mala plodová zelenina (37,1 %). Jej plocha sa medziročne zväčšila o 3,1 % na 10 378 ha a produkcia sa zvýšila o 10,3 % na 120 060 t. Okrem produkcie tekvice, ktorá medziročne klesla o 17,0 %, sa produkcia ostatných druhov zvýšila, najmä rajčiakov (+23,6 %) a melónov cukrových (+18,2 %). Z tejto skupiny tvoria najväčší objem rajčiaky (37,5 %) a paprika (21,5 %). Najmenší podiel pripadá na baklažány (0,1 %) a melóny cukrové (0,7 %). Hlúbová zelenina Druhý najvyšší podiel na produkcii zeleniny mala hlúbová zelenina (24,8 %). V roku 2011 sa dosiahol na ploche 7 354 ha (+0,2 %) objem 78 119 t (+7,0 %). Produkcia všetkých druhov tejto zeleniny sa medziročne zvýšila s výnimkou kelu hlávkového (-0,5 %) a kelu ružičkového, ktorého sa urodilo rovnaké množstvo ako v roku 2010. Najvýraznejšie sa zvýšila produkcia brokolice (+23,8 %). Kapusta tvorila 65,3 % produkcie tejto skupiny zeleniny. Koreňová zelenina Tento druh zeleniny tvoril tretí najvyšší podiel (16,2 %) na celkovej produkcii zeleniny. Jej plocha sa zmenšila na 4 198 ha (-2,9 %) a produkcia sa zvýšila na 51 085 t (+3,1 %). Okrem produkcie zeleru (-1,8 %) sa zvýšila produkcia všetkých ostatných druhov. Mrkva je hlavný reprezentant a jej produkcia tvorila 68,6 %. Cibuľová zelenina Cibuľová zelenina tvorila 11,9 %. Pozberala sa na ploche 2 927 ha, čo je o 0,7 % viac ako vlani. Produkcia sa zvýšila výraznejšie, o 23,3 % na 37 556 t. Cibuľa tvorila 93,6 % tejto skupiny. Struková zelenina Tento druh zeleniny tvoril 2,5 % produkcie zeleniny. Medziročne dosiahol pokles plochy o 11,9 % na 2 263 ha, ale produkcia sa zvýšila vďaka výraznému nárastu hektárovej úrody hrachu (tvoril 89,6 % tejto skupiny) na 7 999 t (+36,8 %). Listová zelenina Podiel tejto zeleniny predstavoval 1,6 %. Plocha sa zmenšila o 2,4 % na 488 ha, ale produkcia sa zvýšila 19,1 % na 5 035 t zásluhou vysokej hektárovej úrody špenátu. Obidvaja predstavitelia tejto skupiny, šalát hlávkový a špenát, tvorili približne polovicu produkcie tejto zeleniny.
25
Graf č. 1
Prameň: ŠÚ SR
Celková bilancia zeleniny (ha, t) Tabuľka č. 6 Ukazovateľ Zberová plocha Produkcia Dovoz Celková ponuka Dodávky pre sprac. priem Vývoz Spotreba Ostatný predaj, spotreba a straty* Celkové použitie Prameň ŠÚ SR, MPRV SR, VÚEPP *predpoklad
2008 28 426 332 954 248 774 581 728 30356 51 682 406 008 93 682 581 728
Skutočnosť 2009 2010 28 547 30 559 312 084 284 429 252 651 261 884 564 735 546 313 28 081 27 090 45 198 56 751 386 222 383 581 105 234 78 891 564 735 546 313
2011 30 334 314 855 265 986 580 841 20 736 28 115 *407 020 124 970 580 841
Výhľad 2012 30 812 303 238 267 102 570 340 24 200 42 942 396 517 106 680 570 340
V roku 2011 tvorila ponuka zeleniny 580 841 t. Z tohto množstva tvorila domáca produkcia 54,2 %, čo je o 2,1 % vyšší podiel ako rok predtým. Spotreba bola pokrytá domácou produkciou na 78,7 %, ostatné použitie bolo pokryté dovozom.
26
Graf č. 2
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR, VÚEPP
Produkcia zeleniny zo zakrytých plôch Ukazovateľ Zberová plocha (ha) Produkcia (t) Hektárová úroda (t/ha) Prameň: ŠÚ SR
2005 153,59 5 702,5 37,16
2006 159,81 6 719,2 42,05
2007 115,97 6 935,3 59,80
2008 129,36 8 389,6 64,85
2009 101,65 6 753,7 66,44
2010 66,29 5 697,8 85,96
Tabuľka č. 7 2011 Index 2011/10 107,78 162,6 5 918,9 103,9 54,92 63,9
Na zakrytej zberovej ploche 107,78 ha (medziročné zvýšenie + 62,6 %) sa dosiahla produkcia zeleniny 5 918,9 t (+3,9 %). Miernejšie medziročné zvýšenie produkcie bolo v dôsledku nízkej hektárovej úrody, ktorá klesla na 54,92 t/ha (-36,1 %). 2.2 Spotreba zeleniny Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov celkom (v hodnote čerstvej) v roku 2010 predstavovala 513 691 t, čo je medziročný pokles o 41 621 t (-7,5 %). Spotreba čerstvej zeleniny činila 364 334 t , čo je menej o 21 888 t (-5,7 %). Úbytok spotreby zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa predstavoval 7,7 kg a spotreba čerstvej zeleniny sa znížila o 4,3 kg. Vývoj spotreby zeleniny (kg/obyvateľ) Druh Zelenina a zeleninové výrobky (v hodnote čerstvej) Zelenina čerstvá Prameň: ŠÚ SR
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Tabuľka č. 8 Odporúčaná dávka
88,0 68,7
88,4 66,4
100,6 75,1
102,5 71,3
94,8 67,0
101,5 75,0
127,9 -
27
Na rok 2011 udáva ŠÚ SR zvýšenie spotreby zeleniny a výrobkov z nej (v hodnote čerstvej zeleniny) na 101,5 kg na obyvateľa za rok (+7,1 %) a spotreba čerstvej zeleniny sa zvýšila na 75, kg na obyvateľa (+11,9%). Spotreba jednotlivých druhov zeleniny (kg/obyvateľ) Tabuľka č. 9 Druh zeleniny / rok
2004 89,9
2005 86,7
Zelenina spolu v hodnote čerstvej* z toho: 16,9 15,2 rajčiaky 8,9 7,1 cibuľa 1,2 0,9 cesnak 3,5 2,6 karfiol a brokolica 1,7 2,4 kel 18,1 14,6 kapusta** 0,5 0,8 šalát 9,5 9,3 mrkva 2,3 1,9 petržlen 1,1 0,8 zeler 4,8 7,1 uhorky*** 1,0 0,7 hrach 0,4 0,4 fazuľa 4,6 5,3 paprika zeleninová 0,2 0,1 špenát 2,7 3,0 kaleráb 4,7 5,1 melóny cukrové a dyňa červená 7,8 9,4 ostatná zelenina vrátane húb * zelenina čerstvá a zeleninové výrobky v hodnote čerstvého ** všetky druhy kapusty (biela, červená, pekinská) *** uhorky šalátové a nakladačky Prameň: ŠÚ SR
Spotreba / obyvateľ 2006 2007 2008 88,0 88,4 100,6 14,7 8,2 1,2 3,1 1,1 15,3 1,0 9,4 2,4 0,7 7,4 0,4 0,4 6,5 0,1 3,5 4,6 8,0
15,2 7,2 1,5 3,7 2,3 13,4 1,2 9,9 1,7 0,8 7,1 0,4 0,5 6,1 0,1 3,5 5,8 8,0
17,0 8,8 1,4 4,5 1,6 13,5 1,7 11,8 2,3 1,6 7,7 0,3 0,5 6,0 0,1 3,8 6,0 12,0
2009 102,5
2010 94,6
17,8 8,2 1,2 4,0 1,4 14,8 1,7 11,5 2,0 0,9 9,6 1,0 0,5 6,7 0,1 2,7 6,2 12,2
16,7 8,8 0,7 2,7 1,4 15,9 1,5 10,4 1,7 1,1 7,9 0,9 0,6 6,5 0,2 2,3 5,3 10,0
V roku 2010 sa spotreba z osemnástich druhov zeleniny zvýšila u šiestich. Zdvojnásobila sa spotreba špenátu, o 22,2 % vzrástla spotreba zeleru a o 20,0 % spotreba fazule. Z ostatných dvanástich druhov najvýraznejšie klesla spotreba cesnaku (-41,7 %), karfiolu s brokolicou (-32,5 %), ostatnej zeleniny vrátane húb (-18,0 %), uhoriek (-17,7 %) a petržlenu (-15,0 %). Rajčiaky ostávajú najkonzumovanejšou zeleninou, ich spotreba tvorila 17,7 % z celkovej spotreby zeleniny. Druhou zeleninou s najvyššou spotrebou je kapusta so 16,8 %, treťou mrkva s 11,6 %. Na Slovensku sa najmenej konzumuje špenát, fazuľa a cesnak (pod 1,0 %), hrach, zeler, kel, šalát a petržlen (pod 2,0 %).
28
2.3 Spracovanie zeleniny ŠÚ SR sleduje výrobu konzervovanej zeleniny len v tých podnikoch, ktoré majú nad 20 zamestnancov. Za rok 2011 uvádza len výrobu koncentrovaného a nekoncentrovaného rajčiakového pretlaku pasty a konzervovanej kvasenej kapusty. Výroba konzervovanej zeleniny (t) Prodslov Výrobok 1032110000 Rajčiaková šťava 1039172100 Nekonc. rajč. pretlak a pasta 1039172500 Konc. rajč. pretlak a pasta 1039175000 Konz. kvasená kapusta 1039179000 Zelenina a zmesi nemrazené Prameň: ŠÚ SR D -dôverný údaj - údaj sa neudáva
MJ tis. l t t
2005
t
3 845
-
2006
2007
3 712
4 009
2008 2009 513 463 - 21 122
Tabuľka č. 10 2010 2011 D 655 - 1 475 - 17 119 21 016 -
Výroba spracovanej zeleniny členmi Slovenského konzervárenského zväzu V roku 2011 poskytlo informácie o výrobe zeleninových výrobkov 5 členov SKZ, čo je o 1 člena menej ako rok predtým. Výroba konzervovanej zeleniny (t) Kód CS
2006 Výrobok Sterilizovaná zelenina 15 442 151 2005 90 75 Kvasená kapusta 3 599 2002 90 Rajčiakový pretlak 1 413 2103 20 00 Kečup Ostatná zelenina 1 137 Spolu 20 605 Prameň: Slovenský konzervárenský zväz (SKZ)
2007 11 880 212 2 806 1 774 16 672
2008 8 145 200 4 032 1 416 13 793
2009 12 216 0 3 988 1 510 17 714
2010 9 668 554 1 840 1 420 13 482
Tabuľka č. 11 2011 Index 2011/10 15 747 162,9 597 107,8 2 279 123,9 892 62,8 19 515 144,7
V roku 2011 sa vyrobilo najväčšie množstvo konzervovanej zeleniny od roku 2007. Medziročný nárast tvoril 6 033 t (+44,7 %). Najviac sa o to pričinila výroba sterilizovanej zeleniny, ktorej objem sa zvýšil o 62,9 %. Produkcia rajčiakového pretlaku sa zvýšila o 23,9 %. Naopak, výrazne sa znížila výroba kečupu (-37,2 %). Výrobky sú spracované nielen z domácej, ale aj z nakúpenej zeleniny. Výroba sterilizovanej zeleniny v octe (t) Položka CS 2001 10 00 2001 20 00 2001 90 20 2001 90 75 2001 90 85 2001 90 70 2001 90 96
Výrobok Uhorky Cibuľa Plody rodu Capsicum, iné ako sladká paprika Červená repa Červená kapusta Paprika zelená a červená Ostatná zelenina Spolu
Tabuľka č. 12 Index 2011/10 120,7 59,6
2007 4 229 322
2008 2 972 393
2009 3 590 349
2010 3 194 235
2011 3 856 140
1 050
499
936
672
991
147,5
689 39 1 483 1 087 8 899
300 127 1 204 761 6 256
603 12 2 330 1 166 8 986
278 240 1 698 597 6 914
1 232 133 4 346 164 10 862
443,2 55,4 255,9 27,5 157,1
Prameň: SKZ
29
Zeleniny v octe sa vyrobilo najväčšie množstvo od roku 2007. Oproti roku 2010 sa jej vyprodukovalo o 3 948 t viac (+57,1 %). Viac ako štvornásobne sa zvýšila výroba sterilizovanej červenej repy a dva a pol krát viac sa vyrobilo sterilizovanej papriky zelenej a červenej. Klesla výroba sterilizovanej červenej kapusty (-44,6 % ) a cibule (-40,4 %). Výroba sterilizovanej zeleniny inak ako v octe (t) Položka CS 2005 10 00 2005 40 00 2005 40 00 2005 80 00 2005 90 60 2005 90 70 2005 90 75 2005 90 80 2005 90 80
Výrobok Homog. zel. Hrášok Fazuľka Kukurica Mrkva Zmesi Kvasená kapusta Lečo Ostatná zelenina Spolu
2006 358 1 105 482 41 0 427 151 1 303 767 4 634
2007
2008 465 594 59 60 100 369 200 828 27 2 702
0 429 377 123 13 493 212 1 546 170 3 363
2009 800 366 16 0 10 452 0 1 189 97 3 230
2010 752 0 16 0 800 282 554 904 0 3 308
Tabuľka č. 13 2011 Index 2011/10 1 012 134,6 0 0,0 23 143,8 0 1 609 201,1 489 173,4 597 107,8 1 552 171,7 200 5 482 165,7
Prameň: SKZ
Objem výroby sterilizovanej zeleniny inak ako v octe dosiahol za posledné roky najvyšší objem a medziročne sa zvýšil o 2 174 t (+65,7 %). Najväčšou mierou k tomu prispela zvýšená produkcia mrkvy (dvojnásobne) a leča (+71,7 %). Zvýšila sa produkcia každého druhu takto spracovanej zeleniny. Spotreba zeleniny na spracovanie výrobkov (t) Druh zeleniny Kapusta biela Kapusta červená Zeler Mrkva a karotka Petržlen Uhorky nakladačky Paprika zeleninová Paprika jabĺčková Baranie rohy Feferóny Kapia Rajčiaky Hrášok Fazuľka Cibuľa Kukurica Červená repa Cuketa Chren Spolu Prameň: SKZ
2004 716 415 363 842 5 1 967 504 0 534 97 719 16 475 404 434 466 287 465 306 24 999
2005 442 35 330 742 0 4 095 613 9 474 278 1 172 11 942 402 45 367 149 433 473 350 22 352
2006 163 25 56 1 010 3 3 788 447 100 388 222 1 807 12 247 432 202 403 0 646 373 400 22 712
2007 339 34 119 738 1 2 256 859 113 176 222 864 10 850 241 177 413 69 397 160 541 18 569
30
2008 202 65 6 763 0 1 699 454 100 200 49 959 9 338 296 8 384 42 100 96 400 15 161
2009 325 9 6 963 0 1 787 346 120 250 140 1 365 8 911 218 8 334 1 302 666 450 15 602
2010 337 120 37 935 0 1 600 416 16 161 165 829 4 239 1 0 349 1 135 17 350 9 708
Tabuľka č. 14 2011 Index 2011/10 414 122,8 72 60,0 208 562,2 1145 122,5 0 1802 112,6 867 208,4 26 162,5 404 250,9 226 137,0 1774 214,0 6434 151,8 1 100,0 0,1 74 21,2 1 100,0 671 497,0 306 1800,0 251 71,7 14 677 151,2
Zvýšenej výrobe konzervovanej zeleniny odpovedá aj jej zvýšené množstvo na spracovanie. V roku 2011 sa oproti roku 2010 použilo o 51,2 % viac zeleniny do výrobkov. Najvýraznejšie sa to prejavilo u cukety (osemnásť násobne vyššie množstvo), zeleru a červenej repy (cca päťnásobne) Znížila sa spotreba cibule (-78,8 %), kapusty červenej (-40,0 %) a chrenu (-28,3 %). 2.4 Kontroly 2.4.1 Kontrola zhody ovocia a zeleniny s obchodnými normami Inšpektori RVPS autorizovaní na kontrolu obchodnej kvality vykonali v prevádzkach 3 352 kontrol na všetkých stupňoch obchodu. Počet kontrol a hodnotenie zhody na mieste podľa jednotlivých stupňov obchodu Miesto kontroly Maloobchod Veľkoobchod Iné kontroly Prvovýroba Spolu Prameň: ŠVPS SR
Počet kontrol 2 651 478 112 111 3 352
Počet HNM 12 681 1 763 238 284 14 966
Tabuľka č. 15 Z toho nevyhovujúcich HNM počet / (%) 1 291 / 10,2 53 / 3,0 1 / 0,4 3 / 1,1 1 348 / 9,0
Hmotnosť plodín hodnotených na mieste (kg) HNM Spolu Prameň: ŠVPS SR
Množstvo celkom 6 622 663,35
Vyhovujúce 6482443,81
Tabuľka č. 16 Nevyhovujúce 140 219,53
V roku 2011 bolo ukončených právoplatným rozhodnutím 31 správnych konaní začatých v roku 2010 až 2011 a celkovo boli uložené pokuty vo výške 27 017,0 €. Čerstvé ovocie, zelenina a zemiaky V roku 2011 bolo v laboratóriách ŠVPÚ analyzovaných spolu 755 vzoriek čerstvého ovocia a zeleniny. Z toho nevyhovujúcich bolo 16 vzoriek, čo je 2,11 %. Oproti roku 2010, kedy bolo hodnotených 797 vzoriek a z toho bolo nevyhovujúcich 20 (2,5 %), to predstavuje zlepšenie kvality hodnoteného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov o 0,4 %. Priamo od pestovateľov ovocia a zeleniny bolo odobratých 277 vzoriek, z nich boli 2 nevyhovujúce (0,77 %). V minulom roku sa odobralo od pestovateľov 264 vzoriek (menej o 13 ako v tomto roku) a z nich bolo 5 nevyhovujúcich (1,89%). Takže v domácej produkcii ovocia a zeleniny nastalo určité zlepšenie. Nevyhovela vzorka kelu pre prekročený obsah dusičnanov a hlávkový šalát pre zistenie rezíduí pesticídov. V obchodnej sieti sa odobralo spolu 448 vzoriek, z toho 98 bolo domácej produkcie, 233 pochádzalo z ostatných krajín EÚ a 117 z tretích krajín. Nevyhovujúca bola 1 domáca vzorka, 8 z krajín EÚ a 2 z tretích krajín. Pri importných kontrolách čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov bolo spolu odobratých 25 vzoriek, z toho boli 3 vyhodnotené ako nevyhovujúce (mandarínky a granátové jablká z Turecka a zeleninová paprika z Macedónska).
31
Medzi najzávažnejšie nedostatky zistené pri kontrole čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov patrilo ako i v predošlých rokoch predovšetkým prekročenie limitu rezíduí pesticídov (14 vzoriek) a dusičnanov (1 vzorka kelu z domácej produkcie), 1 vzorka zemiakov domácej produkcie bola nevyhovujúca v senzorických znakoch- mali až 38 % vnútorných chýb. Rezíduá pesticídov boli zistené napr. v domácom hlávkovom šaláte a šalátových uhorkách, v čínskom pomele, tureckej fazuľke, granátových jablkách a mandarínkach, v španielskych broskyniach a špenáte, macedónskej zeleninovej paprike, bulharských šalátových uhorkách, citrónoch z Talianska, pomarančoch z Egypta, jahodách z ČR Spracované ovocie a zelenina Analyzovaných bolo 786 vzoriek spracovaného ovocia a zeleniny. Z toho 37 nevyhovelo požiadavkám platných predpisov, čo predstavuje 4,7 %. V týchto komoditách nastalo mierne zlepšenie kvality oproti roku 2010, kedy bolo odobratých 1 139 vzoriek a z toho bolo nevyhovujúcich 58, čo je 5,1 %. Zo 786 odobratých vzoriek bolo 144 odobratých vo výrobe, z nich bolo 8 nevyhovujúcich. V obchodnej sieti bolo odobratých 601 vzoriek, z ktorých nevyhovovalo 24. Z domácej produkcie bolo vyhodnotených 125 vzoriek (4 nevyhoveli), z ostatných členských štátov bolo analyzovaných 238 vzoriek (13 nevyhovujúcich) a z tretích krajín sa hodnotilo 234 vzoriek (7 nevyhovelo). Pri importných kontrolách z tretích krajín bolo odobratých 28 vzoriek, z toho 5 bolo nevyhovujúcich a neboli uvoľnené do colného režimu voľný obeh. Aditívne látky boli zistené v sušenom ovocí (sušené slivky z Čile mali prekročený povolený limit konzervačnej látky kyseliny benzoovej), v ovocných zmesiach (zmes kandizovaného ovocia za Španielska- kyselina sorbová). V čalamáde a kvasenej kapuste bol zistený taktiež nadlimitný obsah kyseliny benzoovej a sorbovej. V sterilizovanej zelenine bol zistený nadlimitný obsah sladidiel- sacharínu (sterilizovaná čalamáda) a konzervačné látky (sterilizovaná kapusta s feferónkami). Obsah kontaminantov bol analyzovaný v 7 výrobkoch . Dve vzorky sušených fíg z Turecka obsahovali nadlimitné množstvo aflatoxínu B1 a sumu aflatoxínov. Hrozienka z Iránu, Turecka a Indie mali vyšší obsah ochratoxínu. V mrazených jahodách z ČR boli zistené rezíduá pesticídov a chladenom špenáte bolo nadlimitné množstvo kadmia. Častým nedostatkom bolo označenie výrobkov, bolo zistené v 13 prípadoch. Chýbalo označenie SO2, v blízkosti názvu nebol uvedený údaj“s cukrom a sladidlom“, v zložení neboli uvedené farbivá, konzervačné látky alebo sladidlá, ktoré boli zistené počas analýz. Napr., sušené brusnice mali v zložení uvedený obsah cukru, teda sa nemohlo jednať o sušené ovocie, na sterilizovanom ovocí a zelenine chýbal údaj o pevnom podiele (Zámocké zeleninové lečo) , o obsahu SO2 (Zemplínsky šalát), chýba označenie konzervačnej látky (sladká čalamáda, kvasená kapusta, čalamáda Kapp, rajčinový pretlak, čalamáda, karfiol v octe), chýba uvedenie skladovacích podmienok (brusnicový pretlak) a iné nedostatky. Senzorické nedostatky boli zistené v 9 vzorkách. Broskyňový kompót z Číny mal cudziu, horkú chuť a z Grécka mal kovovú príchuť. Dve vzorky sušených fíg z Grécka boli scvrknuté, vysušené, nevhodné na ľudský konzum. Tuniské datle mali cudziu chuť, v
32
sušených jablkách a figách bol zistený výskyt škodcov v rôznych vývojových štádiách, sušené jablkové krúžky mali zmenenú, nakvasenú chuť. Porušenie fyzikálno-chemických ukazovateľov bolo zistené v 1 prípade. Sterilizovaná fazuľa v rajčinovej šťave mala poškodenú vnútornú časť plechovky. Nedostatky pri kontrole alergénov boli zistené v 4 prípadoch- nevyznačenie obsahu orechov a SO2 na obale výrobkov. Tematická kontrola obchodnej kvality citrusových plodov č. 233 Na základe požiadavky ŠVPS SR, OOT č. 202/2011-382 vykonali v termíne 1.2. až 28.2. 2011 inšpektori autorizovaní na kontrolu obchodnej kvality čerstvého ovocia a zeleniny 184 kontrol obchodnej kvality citrusových plodov. Kontroly boli uskutočnené vo veľkoobchodných skladoch a v maloobchodných predajniach. Inšpektori vykonali 550 hodnotení plodov na mieste. Z 550 vzoriek hodnotených na mieste 34 vzoriek nevyhovelo. Nedostatky boli zistené v označení a v minimálnych požiadavkách. V laboratóriách ŠVPÚ bol stanovený obsah šťavy u piatich vzoriek. Tematická kontrola programu ,,Školské ovocie“ č. 235 V období 16.5. až 20.6. 2011 vykonali inšpektori RVPS 41 kontrol obchodnej kvality čerstvého ovocia a zeleniny a zloženia štiav prostredníctvom kontroly údajov uvedených v označení ovocných štiav dodávaných do škôl v rámci programu ,,Školské ovocie“. Kontroly boli vykonané u 28 pestovateľov, distribútorov, výrobcov. V rámci tematickej kontroly bolo v zmysle zákona 491/2001 Z. z., v znení neskorších predpisov vykonaných 22 kontrol obchodnej kvality čerstvého ovocia a zeleniny u 22 distribútorov, pričom bolo vykonaných 55 hodnotení čerstvého ovocia a zeleniny na mieste. Prekontrolovaných bolo 57 900,0 kg čerstvého ovocia a zeleniny, a to jablká, hrušky, čerešne, broskyne, slivky, mrkva a rajčiaky. Pri kontrolách neboli zistené nedostatky. V zmysle zákona č. 152/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov bolo vykonaných 19 kontrol označenia ovocných štiav a pretlakov u 18 distribútorov. Pri kontrolách neboli zistené nedostatky v zložení vyznačenom v označení štiav. Tematická kontrola zameraná na akciový predaj čerstvého ovocia a zeleniny č. 240/1 Kontroly vykonali autorizovaní inšpektori RVPS na základe požiadavky ŠVPS SR č. 1405/2011-382 zo dňa 28.6. 2011 v období 1.7. až 31.8. 2011. Kontroly boli zamerané na predaj tovaru v akciách, zlacneného tovaru, ktorý väčšinou predajcovia umiestňujú samostatne, oddelene od ostatného čerstvého ovocia a zeleniny. Inšpektori vykonali spolu v rámci SR 197 tematických kontrol, pri ktorých bolo hodnotených 850 plodín. Z 850 plodín bol zistený predaj 252 plodín, ktoré nevyhoveli požiadavkám noriem. Celkovo bolo prekontrolovaných 19 885,55 kg plodín, z čoho 2 806,42 kg nevyhovelo požiadavkám noriem. Z plodín boli najviac hodnotené papriky, spolu 113, z čoho 39 dávok nevyhovelo požiadavkám normy. Z 96 dávok jabĺk 30 dávok nevyhovelo požiadavkám normy, z 80 dávok rajčiakov 8 nevyhovelo požiadavkám normy. Najčastejšie nedostatky boli v čerstvosti, zdravotnom stave (výskyt plesní a hniloby), otlačení a v označení.
33
Tematická kontrola zameraná na akciový predaj čerstvého ovocia a zeleniny č. 240/2 Kontroly vykonali autorizovaní inšpektori RVPS na základe požiadavky ŠVPS SR č. 2959/2011-382 zo dňa 29.11. 2011 v období 1.12. až 31.12. 2011. Kontroly boli zamerané na predaj tovaru v akciách, zlacneného tovaru, ktorý väčšinou predajcovia umiestňujú samostatne, oddelene od ostatného čerstvého ovocia a zeleniny. Inšpektori vykonali spolu v rámci SR 118 tematických kontrol, pri ktorých bolo hodnotených 482 plodín. Z týchto bol zistený predaj 55 plodín, ktoré nevyhoveli požiadavkám noriem. Celkovo bolo prekontrolovaných 19 289,41 kg plodín, z čoho 628,94 kg nevyhovelo požiadavkám noriem. Z plodín boli najviac hodnotené jablká – 54 dávok, z toho 8 dávok nevyhovelo požiadavkám normy. Bolo hodnotených 47 dávok mandarínok, z čoho 4 dávky nevyhoveli požiadavkám normy. Z 46 dávok papriky zeleninovej a rajčiakov, nevyhovelo u papriky 6 dávok a u rajčiakov 3 dávky. Najčastejšie nedostatky boli v čerstvosti, zdravotnom stave (výskyt plesní a hniloby), otlačení, chyby pokožky a nedostatky v označení. Celkové porovnanie počtu kontrol Subjekt 2004 275 Prvovýroba 670 Veľkoobchod 1 814 Maloobchod Iné 2 759 Spolu Prameň: ŠVPS SR
2005 154 382 1 154 1 690
2006 175 529 2 860 152 3 716
2011 111 478 2 651 112 3 352
Tabuľka č. 17 Index 2011/10 118,1 101,9 90,4 108,7 93,2
2011 284 1 763 12 681 238 14 966
Tabuľka č. 18 Index 2010/09 137,9 100,0 91,2 118,4 93,1
2010 0/0 54 / 3,1 1 181 / 8,5 3 / 1,5 1 238 / 7,7
Tabuľka č. 19 2011 3 / 1,1 53 / 3,0 1 291 / 10,2 1 / 0,4 1 348 / 9,0
2008 148 470 2 572 467 3 657
2009 124 395 2 521 120 3 160
2010 94 469 2 932 103 3 598
2008 363 1 685 13 079 1 063 16 190
2009 314 1 614 13 070 346 15 344
2010 206 1 763 13 905 201 16 075
2007 131 351 2 275 373 3 130
Celkové porovnanie počtu kontrol na mieste Subjekt 2004 383 Prvovýroba 1 478 Veľkoobchod 4 580 Maloobchod Iné 6 441 Spolu Prameň: ŠVPS SR
2005 375 1 318 4 636 6 329
2006 338 1 792 12 496 374 15 000
2007 260 1 481 11 802 368 13 911
Počet a percento nevyhovujúcich vzoriek hodnotenia na mieste Subjekt 2006 Prvovýroba 10 / 2,9 Veľkoobchod 174 / 9,7 Maloobchod 1 650/ 13,2 Iné 35 / 9,3 Spolu 1 869 /12,5 Prameň: ŠVPS SR
2007 6 / 2,3 92 / 6,2 1 200/ 10,2 2 / 0,5 1 300 / 9,3
2008 4 / 1,1 75 / 4,4 1 327 /10,1 7 / 0,6 1 413 /8,7
2009 9 / 2,9 83 / 5,1 1 122 / 8,6 3 / 0,9 1 217 / 7,9
V roku 2011 prišlo k poklesu počtu kontrol oproti predošlému roku o 246 kontrol. Počet kontrol zhody bol oproti predošlému roku nižší o 1 109. Na jednu kontrolu vychádza v priemere 4,5 hodnotení na mieste. Počet nevyhovujúcich vzoriek bol 1 348, čo je oproti
34
predošlému roku o 110 vzoriek viac. Porušenosť predstavuje 9 %. Nálezy o nezhode boli vydané na 140 219,54 kg, čo je zvýšenie oproti predošlému roku o 62 685,44. Porovnanie nevyhovujúceho množstva tovaru pri hodnotení na mieste (kg) Rok 2007 kg 327 531,62 Prameň: ŠVPS SR
2008 259 835,9
2009 209 091,21
2010 77 534,10
2011 140 219,54
Tabuľka č. 20 Index 2011/10 180,8
2.4.2. Kontrola zdravotnej bezpečnosti čerstvého ovocia, zeleniny ŠVPS vykonáva kontrolu zdravotnej neškodnosti surovín a potravín rastlinného pôvodu v zmysle Zákona č. 152/95 o potravinách v znení neskorších predpisov a Nariadení Rady (ES) č. 178/2002, č. 852/2004 a č. 882/8004. Kontrola čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov V roku 2011 bolo v laboratóriách ŠVPÚ analyzovaných spolu 755 vzoriek čerstvého ovocia a zeleniny. Z toho nevyhovujúcich bolo 16 vzoriek, čo je 2,1 %. Oproti roku 2010, kedy bolo hodnotených 797 vzoriek a z toho bolo nevyhovujúcich 20 (2,5 %), to predstavuje zlepšenie kvality hodnoteného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov o 0,4 %. Priamo od pestovateľov ovocia a zeleniny bolo odobratých 277 vzoriek, z nich boli 2 nevyhovujúce (0,8 %). V minulom roku sa odobralo od pestovateľov 264 vzoriek (menej o 13 ako v tomto roku) a z nich bolo 5 nevyhovujúcich (1,9%), z čoho vyplýva, že v domácej produkcii ovocia a zeleniny nastalo určité zlepšenie. Nevyhovela vzorka kelu pre prekročený obsah dusičnanov a hlávkový šalát pre zistenie rezíduí pesticídov. V obchodnej sieti sa odobralo spolu 448 vzoriek, z toho 98 bolo domácej produkcie, 233 pochádzalo z ostatných krajín EÚ a 117 z tretích krajín. Nevyhovujúca bola 1 domáca vzorka, 8 z krajín EÚ a 2 z tretích krajín. Pri importných kontrolách čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov bolo spolu odobratých 25 vzoriek, z toho boli 3 vyhodnotené ako nevyhovujúce (mandarínky a granátové jablká z Turecka a zeleninová paprika z Macedónska). Medzi najzávažnejšie nedostatky zistené pri kontrole čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov patrilo, tak ako i v predošlých rokoch, predovšetkým prekročenie limitu rezíduí pesticídov (14 vzoriek) a dusičnanov (1 vzorka kelu z domácej produkcie), 1 vzorka zemiakov domácej produkcie bola nevyhovujúca v senzorických znakoch- mala až 38 % vnútorných chýb. Rezíduá pesticídov boli zistené napr. v domácom hlávkovom šaláte a šalátových uhorkách, v čínskom pomele, tureckej fazuľke, granátových jablkách a mandarínkach, v španielskych broskyniach a špenáte, macedónskej zeleninovej paprike, bulharských šalátových uhorkách, citrónoch z Talianska, pomarančoch z Egypta a jahodách z ČR Kontrola spracovaného ovocia , zeleniny a zemiakov Analyzovaných bolo 786 vzoriek spracovaného ovocia a zeleniny. Z toho 37 nevyhovelo požiadavkám platných predpisov, čo predstavuje 4,7 %. V týchto komoditách nastalo mierne zlepšenie kvality (o 0,4 %) oproti roku 2010, kedy bolo odobratých 1 139 vzoriek a z toho bolo nevyhovujúcich 58, čo je 5,1 %. 35
Zo 786 odobratých vzoriek bolo 144 odobratých vo výrobe, z nich bolo 8 nevyhovujúcich. V obchodnej sieti bolo odobratých 601 vzoriek, z nich nevyhovovalo 24. Z domácej produkcie bolo 125 vzoriek (4 nevyhoveli), z ostatných členských štátov bolo 238 vzoriek (13 nevyhovujúcich) a z tretích krajín sa hodnotilo 234 vzoriek (7 nevyhovelo). Pri importných kontrolách z tretích krajín bolo odobratých 28 vzoriek, z toho 5 bolo nevyhovujúcich a neboli uvoľnené do colného režimu voľný obeh. Aditívne látky boli zistené v sušenom ovocí (sušené slivky z Čile mali prekročený povolený limit konzervačnej látky kyseliny benzoovej), v jeho zmesiach (zmes kandizovaného ovocia zo Španielska- kyselina sorbová). V čalamáde a kvasenej kapuste bol zistený taktiež nadlimitný obsah k. benzoovej a k. sorbovej. Rovnako, v sterilizovanej zelenine (sterilizovaná čalamáda s vyšším obsahom sladidiel- sacharínu a v sterilizovanej kapuste s feferónkami ) boli zistené konzervačné látky . Obsah kontaminantov bol zistený v 7 výrobkoch . Dve vzorky sušených fíg z Turecka obsahovali nadlimit aflatoxínu B1 a sumu aflatoxínov. Hrozienka z Iránu, Turecka a Indie mali vyšší obsah ochratoxínu. V mrazených jahodách z ČR boli zistené rezíduá pesticídov a chladenom špenáte bol nadlimit kadmia. Častým nedostatkom bolo označenie výrobkov, ktoré bolo zistené v 13 prípadoch. Chýbalo označenie SO2, v blízkosti názvu nebol uvedený údaj “s cukrom a sladidlom“, v zložení neboli uvedené farbivá, konzervačné látky alebo sladidlá, ktoré boli zistené počas analýz. Napr. sušené brusnice mali v zložení uvedený obsah cukru, teda sa nemohlo jednať o sušené ovocie, na sterilizovanom ovocí a zelenine chýbal údaj o pevnom podiele (Zámocké zeleninové lečo), o obsahu SO2 (Zemplínsky šalát). Chýba označenie konzervačnej látky (sladká čalamáda, kvasená kapusta, čalamáda Kapp, rajčinový pretlak, čalamáda, karfiol v octe), chýba uvedenie skladovacích podmienok (brusnicový pretlak) a iné nedostatky. Senzorické nedostatky boli zistené v 9 vzorkách. Broskyňový kompót z Číny mal cudziu, horkú chuť a z Grécka mal kovovú príchuť. Dve vzorky sušených fíg z Grécka boli scvrknuté, vysušené, nevhodné na ľudský konzum. Tuniské datle mali cudziu chuť, v sušených jablkách a figách bol zistený výskyt škodcov v rôznych vývojových štádiách, sušené jablkové krúžky mali zmenenú, nakvasenú chuť. Porušenie fyzikálno-chemických ukazovateľov bolo zistené v 1 prípade. Sterilizovaná fazuľa v rajčinovej šťave mala poškodenú vnútornú časť plechovky. Nedostatky pri kontrole alergénov boli zistené v 4 prípadoch- nevyznačenie obsahu orechov a SO2 na obale výrobkov.
36
Graf č. 3
Prameň: ÚKSÚP
2.5 Ceny zeleniny Priemerné ročné ceny výrobcov zeleniny sa v roku 2011 medziročne zvýšili u dvanástich sledovaných druhov a u desiatich znížili. Najvyššie zvýšenie nastalo u karotky s vňaťou (+17,3 %), petržlenu s vňaťou (14,0 %) a rajčiakov. Zníženie cien, ktoré bolo menej výrazné, sa najviac prejavilo u papriky (-7,1 %) a šalátu (-4,1 %). Priemerné ročné ceny výrobcov zeleniny Zelenina 2007 (Sk/t) 2008 (Sk/t) 2008 (€/t) Zeler s vňaťou 12 819 13 272 440,55 Zeler bez vňate 10 296 11 007 365,37 Červená repa 5 272 5 326 176,79 Karotka s vňaťou 13 327 13 867 460,30 Karotka bez vňate 6 750 7 115 236,17 Petržlen s vňaťou 12 163 13 275 440,65 Petržlen bez vňate 13 041 13 529 449,08 Cibuľa s vňaťou 30 254 30 368 1 008,03 Cibuľa bez vňate 9 130 8 372 277,90 Dyňa červená 6 117 5 821 193,22 Uhorky nakladačky 15 482 15 153 502,99 Uhorky šalátové 20 618 22 429 744,51 Rajčiaky konzumné 31 969 32 936 1 093,27 Rajčiaky priemyselné 3 507 3 597 119,40 Kaleráb s vňaťou 31 559 32 151 1 067,22 Kaleráb bez vňate 5 607 5 806 192,72 Kel hlávkový 7 333 8 018 266,15 Karfiol 14 246 15 099 501,19 Kapusta biela 5 264 5 002 166,04 Paprika zeleninová 18 628 20 738 688,38 Šalát hlávkový 41 461 39 426 1 308,70 Prameň: ŠÚ SR 0- neuskutočnený pohyb prepočítací kurz SK na € je 1 €=30,126 Sk
37
2009 (€/t) 410,51 319,05 171,57 486,54 145,59 466,53 452,68 1 099,39 249,97 198,12 463,07 604,14 771,74 128,78 921,87 192,26 243,43 507,16 151,10 693,94 1 293,91
2010 (€/t) 458,80 400,98 182,45 542,27 261,70 598,36 523,55 1 116,44 291,43 224,56 511,32 623,43 817,63 140,28 1 015,72 201,01 267,78 524,47 238,75 853,99 1 288,89
Tabuľka č. 21 2011 (€/t) Index 2011/10 454,27 99,0 400,13 99,8 187,63 102,8 636,14 117,3 266,56 101,9 681,96 114,0 555,02 106,0 1 144,79 102,5 274,93 94,3 222,55 99,1 517,97 101,3 609,28 97,7 896,85 109,7 154,76 110,3 978,49 96,3 196,31 97,7 277,87 103,8 547,17 104,3 230,33 96,5 793,29 92,9 1 236,67 95,9
Ceny výrobcov zeleniny v SR v roku 2011 (€/t) Zelenina I. II. III. Zeler s vňaťou 0,00 0,00 0,00 Zeler bez vňate 427,50 429,13 455,60 Červená repa 189,87 192,89 195,05 Karotka s vňaťou 0,00 0,00 0,00 Karotka bez vňate 269,87 230,00 220,66 Petržlen s vňaťou 0,00 0,00 0,00 Petržlen bez vňate 466,37 462,92 530,00 Cibuľa s vňaťou 0,00 0,00 0,00 Cibuľa bez vňate 263,08 250,20 249,88 Dyňa červená 0,00 0,00 0,00 Uhorky nakladačky 0,00 0,00 0,00 Uhorky šalátové 0,00 0,00 0,00 Rajčiaky konzumné 0,00 0,00 0,00 Rajčiaky priemyselné 0,00 0,00 0,00 Kaleráb s vňaťou 0,00 0,00 1 108,68 Kaleráb bez vňate 207,13 208,89 207,26 Kel hlávkový 282,21 287,13 0,00 Karfiol 0,00 0,00 0,00 Kapusta biela 200,06 207,06 244,97 Paprika zeleninová 0,00 0,00 0,00 Šalát hlávkový 1 150,17 1 279,96 1 347,98 0,00- neuskutočnený pohyb Prameň: ŠÚ SR
IV. 0,00 457,94 197,17 0,00 222,80 0,00 600,00 0,00 236,51 0,00 0,00 1 320,75 1 662,22 0,00 1 231,15 198,96 0,00 523,40 0,00 2 741,75 1 301,80
V. VI. 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 629,92 635,23 220,37 0,00 656,18 657,14 565,96 0,00 1 303,50 1 005,78 230,98 239,49 0,00 0,00 0,00 510,00 9960,55 498,20 1 656,87 955,92 0,00 0,00 1 312,75 896,00 0,00 192,66 379,11 371,18 589,03 581,96 226,38 226,00 2 694,05 1 242,05 939,74 728,61
38
VII. 435,47 0,00 0,00 640,25 287,39 678,90 594,93 999,24 278,00 240,30 487,34 396,10 854,11 0,00 721,90 191,06 321,05 582,98 247,29 823,00 0,00
VIII. 435,84 0,00 167,63 630,00 281,15 680,00 579,23 979,88 315,00 216,16 612,83 354,84 684,789 152,36 702,05 190,53 308,04 536,12 274,00 537,15 0,00
IX. X. 455,52 458,34 393,22 423,06 170,35 173,02 0,00 0,00 266,88 248,00 704,61 702,05 585,87 597,50 0,00 0,00 297,97 281,00 213,01 0,00 0,00 0,00 408,78 510,92 636,53 674,33 153,89 157,01 707,64 0,00 194,02 195,99 310,56 280,34 567,78 572,43 239,90 240,00 544,50 558,74 905,12 1 013,74
Tabuľka č. 22 XI. XII. Priemer roka 0,00 0,00 454,27 378,00 394,97 400,13 193,19 196,01 187,63 0,00 0,00 636,14 146,50 310,00 266,56 0,00 0,00 681,96 524,00 524,46 555,02 0,00 0,00 1 144,79 235,00 283,50 274,93 0,00 0,00 222,55 0,00 0,00 517,97 541,03 0,00 609,28 683,23 0,00 896,85 146,02 0,00 154,76 0,00 0,00 978,49 190,00 186,00 196,31 249,80 272,19 277,87 563,96 567,12 547,17 224,55 195,00 230,33 564,96 0,00 793,29 997,78 1 097,06 1 236,67
2.6 Zahraničný obchod so zeleninou 2.6.1 Zahraničný obchod SR so všetkými krajinami spolu V roku 2011 sa dovoz zeleniny medziročne zvýšil o 1,6 % na 265 986 t. Najvyšší podiel na dovoze mala mrkva (20,3 %), kapusta s karfiolom a brokolicou (18,7 %), cibuľa (12,1 %) a rajčiaky (11,2 %). Vývoz zeleniny klesol o 49,9 % na 28 115 t. Najväčší objem vývozu predstavovala zelenina varená, mrazená (43,2 %), ostatná zelenina čerstvá alebo chladená (17,3 %) a cibuľa (12,1 %). Záporná hodnota salda zahraničného obchodu sa zvýšila o 11,2 % na -140 862 tis. €. Bilancia zahraničného obchodu SR so zeleninou (CS 0702 – 0712, 0807) Tabuľka č. 23 Rok
Údaje v tonách
Údaje v tis. €
Vývoz Dovoz Rozdiel 1999 49 955 65 265 -15 310 2000 46 827 85 482 -38 655 2001 44 940 80 767 -35 827 2002 47 958 95 149 -47 191 2003 49 601 103 666 -54 065 -95 413 2004 42 282 137 695 -104 953 2005 43 157 148 110 -141 764 2006 49 932 191 696 -170 408 2007 48 308 218 716 -197 092 2008 51 682 248 774 -629 929 2009 45 198 675 127 -207 453 *2009 45 198 252 651 -205 133 2010 56 751 261 884 2011 28 115 265 986 -237 871 Prameň: Colné riaditeľstvo SR, MPRV SR k 20.3.2012 * odhad VÚEPP
Vývoz 23 200 22 907 28 845 28 974 26 227 24 258 32 927 38 022 40 749 41 556 35 793 35 793 45 101
Dovoz 29 634 31 138 40 487 48 591 47 234 64 098 85 231 117 446 132 765 147 006 143 752 143 752 171 792
Saldo -6 732 -8 231 -11 642 -19 617 -21 010 -39 840 -52 305 -79 425 -92 017 -105 451 -107 959 -107 959 -126 691
24 618
165 480
-140 862
Najväčší objem zeleniny (22,7 %) sme doviezli z Poľska. Z toho tvorila mrkva 41,3 % a kapusta s karfiolom a kelom 32,5 %. Česká republika bola druhým najvýznamnejším dovozcom (18,2 %), z toho mrkva tvorila 26,5 %, cibuľa s cesnakom a pórom 15,2 %, kapusta s karfiolom a kelom 14,7% a zelenina varená alebo mrazená 14,6 %. Z Nemecka sme priviezli 11,6 % dovozu zeleniny, z toho tvorila cibuľa s cesnakom a pórom 25,5 %, kapusta s karfiolom a kelom 20,1 %, uhorky 13,0 % a rajčiaky 10,5 %. Zo Španielska sme doviezli 8,2 % objemu zeleniny, tento objem tvorili hlavne rajčiaky (44,3 %), uhorky (16,9 %) a ostatná zelenina (14,1 %). Piatym najväčším dovozcom zeleniny bolo Maďarsko (6,2 %), uhorky tvorili 34,2 % a ostatná zelenina 27,4 %. Z Holandska prišlo 9,5 % dovozu zeleniny, z toho tvorili rajčiaky 30,1 %, cibuľa s cesnakom a pórom 24,0 %, mrkva 17,0 % a kapusta s karfiolom a kelom 10,5 %. Z Talianska sme doviezli 5,6 % dovozu zeleniny, z toho 26,6 % tvorila mrkva, 26,2 % kapusta s karfiolom a kelom a 23,0 % rajčiaky. Z tretích krajín prišlo 5,5 % z celkového dovoz čerstvej zeleniny, z toho takmer polovicu (47,8 % ) tvorili melóny (doviezli sa hlavne z Južnej Afriky-61,1 % a Macedónska-21,6 %).
39
Necelých 15 % dovozu tvorila cibuľa (dovoz hlavne z Číny-71,0 %) a 10 % dovozu tvorili rajčiaky (z Maroka-88,7 %). Vývoz zeleniny v roku 2011 výrazne klesol. Oproti roku 2010 sa znížil o viac ako polovicu. Takmer polovica vývozu zeleniny smerovala do Maďarska (47,7 %). Tvorila ju zelenina varená alebo mrazená (38,4 %), cibuľa, cesnak a pór (21,1 %) a rajčiaky (15,2 %). Druhým významným odberateľom bola Česká republika, kam smerovalo 28,7 % vývozu zeleniny tvorenej hlavne zeleninou varenou alebo mrazenou (56,1 %) a ostatnou zeleninou (15,5 %). Vývoz zeleniny do tretích krajín tvoril 2,3 % z celkového vývozu čerstvej zeleniny. Najväčší podiel (45,9 %) mala ostatná zelenina čerstvá alebo chladená, smerovala hlavne (45,6 %) do Švajčiarska. Zelenina varená vo vode alebo pare predstavovala 40,1 % vývozu do tretích krajín a vyviezla sa do Chorvátska (16,8 0) a Srbska (15,5 %). Cibuľa tvorila 13,8 % tohto vývozu a vyviezla sa na Ukrajinu. Celkový dovoz vybraných druhov zeleniny do SR (t) Položka CS
Zelenina
2007
2008
Rajčiaky 29 292 41 246 Cibuľa 23 495 22 308 Cesnak 3 119 2 922 Pór 2 258 2 562 Karfiol, brokolica 10 790 13 850 Ružičkový kel 586 756 Kapusta biela, červená 24 594 24 158 Šalát hlávkový 3 705 5 876 Mrkva 19 970 20 755 Uhorky 12 657 15 630 Strukoviny 1 154 552 Ostatná zelenina čerstvá alebo chladená 20 243 22 829 0710 Zelenina varená alebo zmrazená 17 755 17 555 0711 Zelenina dočasne konzervovaná 356 299 0712 Zelenina sušená, drvená alebo v prášku 1 791 2 446 0807 Melóny 28 178 32 593 2001 Zelenina v octe 10 521 9 127 2002 Rajčiaky konzervované inak ako v octe 4 931 5 431 2004 90 Ostatná zel. konzervovaná inak ako v octe, mrazená 1 761 1 975 2005 Ostatná zel. konzervovaná inak ako v octe, nemrazená 19 803 21 484 2006 0010 Konzervovaný zázvor 29 2009 50 Rajčinová šťava 1 189 729 2103 20 00 Kečup 6 815 7 035 Prameň: Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR, MPRV SR k 20.3.2012 * odhad VÚEPP 0702 00 00 0703 10 0703 20 00 0703 90 00 0704 10 0704 20 00 0704 90 10 0705 0706 10 00 0707 00 0708 0709
40
37 702 19 646 2 653 2 372 12 415 620 27 047 6 335 18 773 *18 197 2 634
31 255 24 962 2 027 2 131 9 516 538 37 886 5 799 18 470 18 208 3 511
Tabuľka č. 24 Index 2011 2011/10 29 875 95,6 27 901 111,8 1 979 97,6 2 300 107,9 10 679 112,2 651 121,0 27 226 71,9 5 892 101,6 22 508 121,9 14 616 80,3 2 342 66,7
26 369
26 340
27 737
105,3
18 580
24 769
18 501
74,7
409
418
699
167,2
2 824 32 166 8 688
2 388 29 800 8 777
2 571 27 741 10 218
107,7 93,1 116,4
5 291
6 724
6 008
89,4
2 576
2 293
2 660
116,0
19 392 559 8 383
23 542 28 634 8 820
22 365 30 742 8 034
95,0 107,1 117,0 91,1
2009
2010
V roku 2011 sa medziročne výrazne zvýšil dovoz zeleniny dočasne konzervovanej (+67,2 %), mrkvy (+21,9 %) a ružičkového kelu (+21,0 %). Naopak, významne klesol dovoz strukovín (-33,3 %), kapusty (-28,1) a varenej zeleniny (-25,3 %). Vývoz kečupu vzrástol medziročne takmer osemnásobne, vývoz zeleniny sušenej alebo drvenej skoro dvojnásobne, vývoz šalátu hlávkového o 73,4 % a ružičkového kelu o 50,0 %. Nárast vývozu sa realizoval u šiestich sledovaných druhov zeleniny. Pokles ostatných 16 druhov bol výrazný. Vývoz póru klesol 27 násobne , vývoz kapusty bielej a červenej o 81,0 %, uhoriek o 78,1 % V intervale od 50 do 70 % klesol vývoz ďalších piatich druhov zeleniny (rajčiaky, mrkva, rajčiaková šťava, ostatná zelenina a konzervované rajčiaky), v intervale od 30 do 50 % klesol vývoz štyroch druhov (cibuľa, zelenina varená, zelenina dočasne konzervovaná a strukoviny). Celkový vývoz vybraných druhov zeleniny zo SR (t) Položka CS
Zelenina
2007
2008
Rajčiaky 8 307 15 393 Cibuľa 5 493 2 630 Cesnak 434 242 Pór 147 114 Karfiol, brokolica 1 298 1 640 Ružičkový kel 0 13 Kapusta biela, červená 2 466 1 718 Šalát hlávkový 124 141 Mrkva 1 650 1 580 Uhorky 2 493 1 756 Strukoviny 925 630 Ostatná zelenina čerstvá alebo chladená 7 859 7 602 0710 Zelenina varená alebo zmrazená 13 760 14 556 0711 Zelenina dočasne konzervovaná 0 0712 Zelenina sušená, drvená alebo v prášku 111 167 0807 Melóny 1 594 1 774 2001 Zelenina v octe 4 319 4 486 2002 Rajčiaky konzervované inak ako v octe 2 643 2 665 2004 90 Ostatná zelen. konzervovaná inak ako v octe, mrazená 12 46 2005 Ostatná zelen. konzervovaná inak ako v octe, nemrazená 4 007 6 961 2006 0010 Konzervovaný zázvor 2009 50 Rajčinová šťava 41 112 2103 20 00 Kečup 2 825 1 620 Prameň: Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR, , MPRV SR k 20.3.2012 0702 00 00 0703 10 0703 20 00 0703 90 00 0704 10 0704 20 00 0704 90 10 0705 0706 10 00 0707 00 0708 0709
41
Tabuľka č. 25 Index 2011 2011/10 48,1 2 745 68,3 3 202 92,5 210 3,7 3 134,0 973 150,0 3 19,0 377 173,4 345 39,7 1 044 21,9 535 50,2 571
2009
2010
11 496 2 505 138 123 1431 1 2 173 220 1 530 1 975 342
5 712 4 690 227 82 726 2 1 989 199 2 628 2 448 1 137
7 191
13 244
4 878
36,8
12 637
21 221
12 152
57,3
1
11
6
54,5
109 1 688 3 648
96 1 594 3 471
184 372 2 908
191,7 23,3 83,8
1 692
2 561
810
31,6
53
225
215
95,6
6 704 87 326
8 194 310 772
10 997
134,2
122 5 930
39,4 768,1
V zahraničnom obchode so spracovanou zeleninou v roku 2011 predstavoval dovoz 50 027 t (-1,5 % v porovnaní s rokom 2010), vývoz 20 982 t (+35,1 %). Trvale záporné saldo dosiahlo hodnotu 34 mil. €, čo je o 4 mil. € menej ako v roku 2010. V dovoze so spracovanou zeleninou polovicu objemu (44,7 %) tvorila ostatná zelenina konzervovaná nie v octe. Dovozy prevládali z Českej republiky (26,6 %), Maďarska (21,6 %) a Poľska (17,2 %). Zelenina konzervovaná v octe tvorila 20,4 % objemu dovezenej spracovanej zeleniny, prišla hlavne z Českej republiky (33,9 %), Nemecka (15,2 %), Maďarska a Poľska (po cca 12,0 %). Ostatná zelenina konzervovaná nie v octe tvorila aj vo vývoze najväčší objem (52,4 %). Smerovala takmer výlučne do Českej republiky (88,3 %). Druhou najviac vyvezenou spracovanou zeleninou bol kečup a iné omáčky z rajčiakov (28,3 %) a mierila hlavne do Maďarska (88,8 %). Bilancia zahraničného obchodu SR so spracovanou zeleninou (CS 2001, 2002, 2004 90, 2005, 2009 50, 2103 20) Tabuľka č. 26 Údaje v tonách Rok Export Import Rozdiel 1999 5 744 16 422 -10 678 2000 4 664 18 898 -14 234 2001 12 420 20 612 -8 192 2002 8 862 24 410 -15 548 2003 8 520 24 404 -15 884 2004 7 441 30 494 -23 053 2005 12 420 37 815 -25 395 2006 20 342 43 182 -22 840 2007 13 847 45 023 -31 176 2008 15 890 45 783 -29 893 2009 12 509 44 888 -32 379 2010 15 535 50 790 -35 255 2011 20 982 50 027 -29 045 Prameň Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR, MPRV SR k 20.3.2012
42
Export 6 108,2 5 018,0 10 890,8 8 150,9 7 064,2 5 799,4 10 481,6 15 591,2 15 299,4 13 658,1 10 788 12 621 16 612
Údaje v tis. € Import 15 823,3 18 629,3 20 431,2 22 450,2 21 924,9 29 069,9 37 038,5 45 004,7 46 422,6 47 294,2 46 482 49 644 50472
Saldo -9 715,2 -13 611,4 -9 540,4 -14 299,3 -14 860,7 -23 270,6 -26 556,9 -29 413,5 -31 123,2 -33 636,1 -35 694 -37 023 -33 860
Graf č. 4
Prameň Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR, MPRV SR k 20.3.2012
2.6.2 Zahraničný obchod SR s krajinami EÚ Bilancia zahraničného obchodu SR so zeleninou s EÚ (CS 0702 – 0712, 0807) Rok
Krajiny
Tabuľka č. 27 Údaje v tis. €
Údaje v tonách
Odoslanie Prijatie 2003 EÚ-15 1 328 38 368 2004 EÚ-25 29 955 124 123 2005 EÚ-25 41 926 134 108 2006 EÚ-27 49 103 168 733 2007 EÚ-27 47 154 191 754 2008 EÚ-27 49 223 219 088 2009 EÚ-27 44 366 664 982 *2009 EÚ-27 44 366 226 286 2010 EÚ-27 56 214 241 401 2011 EÚ-27 27 470 251 302 Prameň: Colné riaditeľstvo SR, , MPRV SR k 20.3.2012 * odhad VÚEPP
Rozdiel -37 040 -94 168 -92 182 -119 630 -144 600 -169 865 -620 616 -181 920 -185 187 -223 832
Odoslanie 4 075 18 920 30 351 36 161 38 621 38 970 34 181 34 181 43 584 23 226
Prijatie 19 917 52 453 71 140 98 678 111 234 123 326 122 195 122 195 153 474 152 012
Saldo -15 842 -33 534 -40 788 -62 517 -72 613 -84 356 -88 014 -88 014 -109 890 -128 786
V zahraničnom obchode s čerstvou a spracovanou zeleninou sú pre SR hlavnými obchodnými partnermi členské krajiny EÚ. V roku 2011 podiel dovozu 94,5 % čerstvej zeleniny bol z EÚ a 97,7 % vývozu smerovalo do krajín EÚ.
43
Bilancia zahraničného obchodu SR so spracovanou zeleninou s EÚ (CS 2001, 2002, 2004 90, 2005, 2009 50, 2103 20) Rok
Krajiny
Tabuľka č. 28 Údaje v tis. €
Údaje v tonách
Odoslanie Prijatie Rozdiel 2003 EÚ-15 185 9 661 -9 476 2004 EÚ-25 7 412 29 352 -21 940 2005 EÚ-25 12 342 36 668 -24 326 2006 EÚ-27 19 495 42 123 -22 628 2007 EÚ-27 12 432 43 713 -31 281 2008 EÚ-27 15 209 44 339 -29 130 2009 EÚ-27 12 202 43 560 -31 358 2010 EÚ-27 14 852 48 017 -33 165 2003 20 561 46 892 -26 331 2011 EÚ-27 Prameň: Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR, MPRV SR k 20.3.2012
Odoslanie 149 5 760 10 390 14 345 13 792 12 996 10 491 12010 16 163
Prijatie 8 507 28 073 35 554 43 459 44 843 45 984 45 027 47 451 47 587
Saldo -8 358 -22 313 -25 164 -29 114 -31 051 -32 988 -34 536 -35 441 -31 424
Prijatie spracovanej zeleniny z krajín EÚ tvorilo 93,7 % z celkového dovozu spracovanej zeleniny a odoslanie 98,0 % z jej celkového vývozu.
44
Prílohy
45
Príloha č. 1
Produkcia zeleniny v EÚ (mil. t) Krajiny 2003 2004 2005 2006 56,0 53,7 52,5 50,2 EÚ-15 EÚ-12 13,1 13,5 12,1 12,5 EÚ-27 69,1 67,2 64,6 62,7 Prameň: Rynek owoców i warzyw, november 2011
Odhad 2011 49,0 12,5 61,5
2007 50,5 11,9 62,4
2008 48,5 12,5 61,0
2009 48,9 12,8 61,7
2010 48,3 12,2 60,5
I-VI 2010 I-VI 2011 6 913 8 640 6 097 7 685 816 955
Obchod EÚ s čerstvou zeleninou (tis. t) Ukazovateľ Export vnútorný vonkajší Hlavní exportéri Španielsko Holandsko Francúzsko8
2005 11 067 9 735 1 332
2006 11 422 10 165 1 257
2007 11 935 10 700 1 235
2008 12 993 11 357 1 636
2009 12 578 11 061 1 517
2010 12 856 11 168 1 688
3 224 3 163 891
3 506 3 209 1 001
3 209 3 522 899
3 427 3 783 1 026
3 444 3 606 1 062
3 364 3 828 955
2 099 1 915 511
2 425 1 957 494
Import 11 911 12 567 14 415 vnútorný 10 126 10 774 11 207 vonkajší 1 758 1 793 3 208 Hlavní importéri Nemecko 2 871 3 055 3 077 Veľká Británia 1 635 1 644 1 984 Holandsko 894 902 1 006 Prameň: Rynek owoców i warzyw, december 2010
14 893 11 791 3 102
13 418 11 443 1 975
13 684 11 755 1 929
7 683 6 355 1 328
7 940 6 621 1 319
3 193 1 763 906
3 084 1 616 924
3 143 1 599 902
1 753 845 500
1 871 1 107 576
Graf č. P1
46
pokračovanie prílohy č. 1
Obchod EÚ so spracovanou zeleninou (tis. t) Ukazovateľ Export vnútorný vonkajší
2005 10 523 8 528 1 996
2006 10 805 8 677 2 129
2007 11 186 8 997 2 189
Import 9 426 9 574 10 191 vnútorný 7 930 8 123 8 509 vonkajší 1 496 1 451 1 682 Prameň: Rynek owoców i warzyw, december 2010
2008 11 614 9 486 2 128
2009 11 885 9 717 2 168
2010 12 827 10 271 2 556
10 704 9 008 1 696
10 405 8 863 1 542
10 964 9 396 1 586
Tabuľka č. 35 I-VI 2010 I-VI 2011 6 290 6 408 5 055 5 155 1 235 1 253 5 517 4 749 768
5 530 4 759 771
Graf č. P2
pokračovanie prílohy č. 1
47
Obchod EÚ s vybranými výrobkami zo zeleniny (tis. t) EU Trade with Selected Vegetable Products Ukazovateľ 2006 2007 2008 Mrazená zelenina 2 393 2472 2584 vnútorný import 2 104 2143 2285 vonkajší import 289 329 299 Nakladaná zelenina 520 563 569 vnútorný import 243 280 273 vonkajší import 277 283 296 Konzervy 2 269 2431 2649 vnútorný import 1 803 905 2116 vonkajší import 466 526 533 Sušená zelenina 260 300 324 vnútorný import 158 180 197 vonkajší import 102 120 127 Spracované rajčiaky 1 636 1840 1869 vnútorný import 1 500 1600 1584 vonkajší import 136 240 285 Prameň: Rynek owoców i warzyw, december 2010
48
2009 2426 2200 226 585 294 291 2419 1951 468 293 186 107 1831 1528 303
2010 2504 2226 278 585 294 291 2502 2043 459 320 203 117 1900 1568 332
I-IV 2010 1250 1113 137 274 157 117 1249 1032 217 171 114 57 957 785 172
Tabuľka č. 36 I-IV 2011 1307 1136 171 254 162 92 1259 1032 227 156 98 58 971 823 148
Príloha č. 2
Výber z colného sadzobníka EÚ platný pre rok 2012 Položka CS 0702 00 00
Zmluvné colné sadzby (%) (4)
0704 10 00
Názov tovaru Rajčiaky čerstvé alebo chladené Cibuľa, šalotka, cesnak, pór a iná cesnak. zel. Cibuľa: sadzačka ostatná šalotka Cesnak Pór a iná cesnak. zel. Kapusta, karfiol, kel kučer., kaleráb a podobné jedlé plody Karfiol a brokolica
0704 20 00 0704 90 0704 90 10 0704 90 90 0705 0705 11 00
Ružičkový kel Ostatné Kapusta biela a červená Ostatné Hlávkový šalát a čakanka Hlávkový šalát obyčajný:
12
0705 19 00 0705 21 00 0705 29 00 0706
Ostatné Čakanka šalátová Ostatná Mrkva, okrúhlica, šalátová repa, kozia brada, hľuzový zeler, reďkev Mrkva a repy Ostatné Hľuzový zeler Chren Ostatné
0703
0703 10 11 0703 10 19 0703 10 90 0703 20 00 0703 90 00 0704
0706 10 00 0706 90 0706 90 10 0706 90 30 0706 90 90
9,6 9,6 9,6 9,6 + 120 €/100 kg/net (1) 10,4
(1)
12 MIN 0,4 €/100 kg/net 12 (2) 10,4 10,4 10,4
13,6 (3) (4) 12 13,6
49
pokračovanie prílohy č. 2 Položka CS 0707 00 0707 00 05
Názov tovaru Uhorky a nakladačky Uhorky šalátové
0707 00 90 0708
Nakladačky Strukoviny, tiež vylúpané, čerstvé alebo chladené Hrach
0708 10 00
Zmluvné colné sadzby (%) (5) 12,8
(6)
Fazuľa Ostatné strukoviny Ostatná zelenina čerstvá alebo chladená 0709 20 00 Špargľa 0709 30 00 Baklažán1 0709 40 00 Zeler iný ako hľuzový 0709 70 00 Špenát 0807 Melóny a papáje 08071100-1900 Melóny 8072000 Papáje19 Prameň: Colný sadzobník pre rok 2012: Nariadenie Komisie (ES) č. 2006/2011 0708 20 00 0708 90 00 0709
(2) 11,2
10,2 12,8 12,8 10,4 8,8 bez cla
( 1 ) — Od 1. januára do 31. mája: 8. — Od 1. júna do 31. augusta: 13,6. — Od 1. septembra do 31. decembra: 8. ( 2 ) — Od 1. januára do 30. júna: 10,4 MIN 1,6 €/100 kg/net — Od 1. júla do 30. septembra: 13,6 MIN 1,6 €/100 kg/net. — Od 1. októbra do 31. decembra: 10,4 MIN 1,6 €/100 kg/net. ( 3 ) Colná kvóta WTO: pozri prílohu 7. ( 4 ) Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Spoločenstva [pozri články 291 až 300 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93] ( 5 ) Pozri prílohu 2 (6 ) — Od 1. januára do 31. mája: 8. — Od 1. júna do 31. augusta: 13,6. — Od 1. septembra do 31. decembra: 8. ( 7 ) — Od 1. januára do 30. júna: 10,4 MIN 1,6 €/100 kg/net. — Od 1. júla do 30. septembra: 13,6 MIN 1,6 €/100 kg/net. Od 1. októbra do 31. decembra: 10,4 MIN 1,6 €/100 kg/net.
50
Príloha č. 3
Podpora v súvislosti s krízou vyvolanou EHEC (tis. €)* Členský štát
Suma nahlásená Komisii 3 606 2 563 262 858 16 004 1 13 7 788 70 971 1 655 34 625 57 1 516 27 181 2 234 46 395 5 244 3 745 193 536 113 649 226 210
Platby do 31. septembra2011 3 423 0 0 0 5 640 0 0 0 5 060 231 0 0 1 250
Belgicko Bulharsko Česko Dánsko Nemecko Estónsko Írsko Grécko Španielsko Francúzsko Taliansko Cyprus** Lotyšsko** Litva** Luxembursko Maďarsko Malta** Holandsko 0 Rakúsko 704 Poľsko 0 Portugalsko 5 244 Rumunsko 0 Slovinsko 0 Slovensko 0 Fínsko** Švédsko 0 Veľká Británia 592 EÚ 22 143 Prameň: MPRV SR *Vykonávacie nariadenia Komisie č. 585/2011, č. 768/2011, č. 769/2011 ** Krajiny nezahrnuté do platby
Platby do 31. augusta 2012 3 590 0 115 858 14 103 1 13 0 27 415 739 0 0 1 444 0 1 969 43 888 5 244 3 733 193 0 0 601 103 906
51
Vyplatené množstvo ku koncu finančného roka 2011 (15. október) 3 590 1 962 223 858 15 430 1 13 7 345 47 038 1 578 15 321 57 1 464 25 550 2 224 45 143 5 244 3 733 193 529 113 649 178 257
Podiel skutočnej platby k nahlásenej sume (%) 100 77 85 100 96 100 100 94 66 95 44 100 97 94 100 97 100 100 100 99 100 100 79
Graf č. P3
Prameň: MPRV SR
52
Príloha č. 4
Prehľad právnych predpisov vypracovaných MPRV SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2010 je v správe Zelenina 2011, ktorá je k dispozícii na stránke www.vuepp.sk
Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2011 k 31.12.2011 - 101/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov - 137/2011 z. z.- Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov - 319/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka - 436/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení neskorších predpisov - 495/2011 Z. z - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktoré je v účinnosti od 1. januára 2012 - Metodický pokyn MPRV SR č. č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z. - Metodický pokyn MPRV SR č. č. 1106/2011-560 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. - 144/2011 Z. z. Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka - 210/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o poskytovaní mimoriadnej podpory producentom zeleniny - 374/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka
53
Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2012 k 23. 5. 2012 - 99/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o hlbokozmrazených potravinách
54
Vydavateľ MPRV SR Dobrovičova 12 812 66 Bratislava
Autor Ing. Eva Meravá e-mail:
[email protected] tel: 02/582 43 350
VÚEPP Trenčianska 55 824 80 Bratislava ISSN 1338-8010
55
©Rozmnožovanie a využívanie informácií je možné len po písomnej dohode s autorom. Za úplnosť a správnosť uvádzaných informácií sa VÚEPP nezaručuje, ako aj nezodpovedá za škody vzniknuté na základe ich využívania.
