VEDECKÁ PROPEDEUTIKA

VEDECKÁ PROPEDEUTIKA Špecializovaný seminár k príprave záverečných prác Výberový predmet BPPX 40161 2 kredity prof. PhDr. Květoň Holcr, DrSc. [email protected]

Rozvrh predmetu 1.

29.09.2011 - P - Štruktú truktúra a logické logické formy vedeckej prá práce (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

2.

06.10.2011 P - Systé Systém metó metód a metodika vedeckej prá práce (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

3.

13.10.2011 - Konzultá Konzultácie: objekt, predmet a ciele bakalá bakalárskej prá práce (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

4.

20.10.2011 - P - Vyhľ Vyhľadá adávanie a využ využívanie informač informačných prameň prameňov (doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

5.

27.10.2011 - Konzultá Konzultácie: štruktú truktúra bakalá bakalárskej prá práce (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

6.

03.11.2011 – P - Smernica dekana č. 6/2011 „Závereč verečné prá práce“ ce“ (doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

7.

10.11.2011 - Konzultá Konzultácie: metodika vypracovania bakalá bakalárskej prá práce (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

8.

24.11.2011 - Konzultá Konzultácie: zoznam použ použitej literatú literatúry, citá citácie (doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

9.

01.12.2011 - Konzultá Konzultácie: finá finálna úprava bakalá bakalárskej prá práce (doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

10.

08.12.2011 - Konzultá Konzultácie: sylabus bakalá bakalárskej prá práce (doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

11.

15.12.2011 - Závereč ka verečný seminá seminár – Skúš Skúška (prof. PhDr. Kvě Květoň toň Holcr, DrSc.)

Odovzdanie písomného sylabu bakalárskej práce do 12.12.2011

Úloha na záverečný seminár Sylabus bakalárskej práce: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Definovanie predmetu skúmania Stručný opis rozpracovanosti témy Ciele bakalárskej práce Štruktúra bakalárskej práce Použitá metodika vypracovania práce Zoznam použitej literatúry Časový harmonogram vypracovanie práce Sylabus vypracovávať spolu s vedúcimi bakalárskych prác ! Rozsah cca 3 strany

Literatúra: GLVÁČ, M., MAJZLAN, O. Diplomová práca, ako na to? Bratislava : Oikus-Lumon, 2001. 38 s. ISBN 80-968535-0-3. GONDA, V. Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava : ELITA, 2003. 124 s. ISBN 80-8044-O76-X. KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80–85697–69–6. HOLCR, K. a kol. Kriminológia. Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 129 - 156. ISBN 978-80-8078-206-1. STN ISO 690. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra. Bratislava : Slovenský ústav technickej normalizácie, 1998. 32 s. STN 01 6910. Pravidlá písania a úpravy písomností. Bratislava : Slovenský ústav technickej normalizácie, 1999. s. 29 – 30.

Smernica dekana FP č. 6/2011

Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. §51, ods. 3 Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; ca jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky

Záverečné práce: §52, ods. 4 Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu ... je bakalárska práca §53, ods. 4 Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa druhého stupňa ... je diplomová práca (magisterská, inžinierska, doktorská - (§2, ods. 5)

§54, ods. 3 Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je ... obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou.

Kvalifikačné práce 1. Habilitačná práca (vedecko-pedagogická práca) Vedecko-pedagogický titul – „docent“

2. Doktorská dizertačná práca (vedecká práca) Vedecká hodnosť - DrSc.

Rigorózna práca (len absolventi magisterského štúdia) Akademický titul – JUDr., JUDr. RNDr., PharmDr.,PhDr., PaedDr., ThDr.

V bakalárskej práci študent preukazuje: 1. spôsobilosť kvalifikovane pracovať s pojmovým aparátom a metodologickým inštrumentáriom študijného (vedného) odboru, 2. schopnosti vyhľadávať a tvorivo využívať široký okruh literárnych a ďalších informačných zdrojov, 3. schopnosti analyzovať, klasifikovať, systemizovať, vysvetlovať a interpretovať vedecké fakty, 4. argumentovane zdôvodňovať predkladané myšlienky, 5. kultivovane formulovať praktické závery a odporúčania. Rozsah bakalárskej práce = 1,5 – 2 AH (cca 30-40 strán) * Od bakalárskych ani diplomových prác (ako prác študentských) sa síce nepožaduje (aj keď sa nevylučuje) prínos pôvodných vedeckých poznatkov, čo ale nezbavuje ich autorov povinnosti dôsledne dodržiavať štandardy vedeckej práce.

Náležitosti bakalárskej práce I. ÚVODNÁ ČASŤ II. HLAVNÁ TEXTOVÁ ČASŤ: 1. Úvod 2. Jadro (hlavná textová časť) 3. Záver 4. Zoznam použitej literatúry III. PRÍLOHY (nepovinné) IV. ZÁVEREČNÁ ČASŤ (nepovinné)

1. ŠTRUKTÚRA A LOGICKÉ FORMY VEDECKEJ PRÁCE

POTVRDENÉ HYPOTÉZY

Vyvrátené hypotézy LOŽ*

Predpokladané riešenie vedeckého problému - má vždy PRAVDEPODOBNOSTNÚ HODNOTU

VERIFIKÁCIA – FALZIFIKÁCIA hypotéz

OMYL

Otázky implikované vedeckými faktami, ktorých odpovede nie sú vede známe

FV FS

FV

FS

FS

FV

?

FS

FV

?

FS

?

FS

TEÓRIA HYPOTÉZ PROBLÉMY HYPOTÉZY FAKTY

Vedecká Vedecká Overovanie Vedecké Vedecké Vedecké Vedecké Vedecké Vedecké

OBJEKT POZNANIA

)všetko, na čo je zameraná poznávacia činnosť )má nekonečne mnoho vlastností )ich vyčerpávajúce poznanie nie je aktuálne možné

PREDMET VEDY

časti, stránky objektu, ktoré skúma konkrétna veda (predmet skúmania, vlastná terminológia, metódy, teória)

PREDMET SKÚMANIA (predmet skúmania bakalárskej práce) predmety, ich vlastnosti a vzťahy, ktoré sú skúmané z hľadiska konkrétnej vedy * Objekt poznania

Kr im ina lis tik a So cio lóg ia

OBJEKT POZNANIA KRIMINALITA PREDMET KRIMINOLÓGIE

Kriminalita ako sociálne-právny fenomén, jej stav, úroveň, štruktúra, dynamika a prevencia kriminality

c.* t e ... a i óg l o ch y s P

PREDMET SKÚMANIA

Kriminologické aspekty krádeží vlámaním do bytov

Objekt poznania

vo á pr é tn s e Tr

(fakty vypovedajú formou elementárnych tvrdení o existencii (neexistencii) vecí, procesov, udalostí

(fakty fixujú skutočnosť na úrovni bytia, nevypovedajú však o jej podstate, štruktúre, súvislostiach a ďalších stránkach

(fakty sú protikladom iluzórneho, fiktívneho, mystického (FAKTY SA NEPOČÍTAJÚ, ALE „VÁŽIA“) *

Nekorektné zaobchádzanie s faktami:

'býva zdrojom omylov alebo zámerných falzifikácií ' fakty sa subjektivisticky nevyberajú, ale zberajú sa netendenčne a nezaujato ' evidentnosť, nepochybnosť a nevyvrátiteľnosť faktov býva zneužívaná pri (neadekvátnom) „príkladovaní“ ' hromadenie faktov nad rozumnú mieru znižuje ich prehľadnosť, presvedčivosť

(vyjadruje protirečenie medzi známym a neznámym (vzniká vždy ak sú poznané nové vedecké fakty, ktoré platná teória nie je spôsobilá vysvetliť, integrovať do svojho systému, alebo ktoré jej dokonca odporujú

(má formu netriviálnej otázky (nie je vo vede fenoménom patologickým, ale žiadúcim, je jedným zo zdrojov rozvoja vedeckého poznania

Nekvalifikované formulácie problémov:

'formou navodzujú zdanie vedeckosti, obsahom sú ale nekorektné

'pseudoproblémy zavádzajú vedecké poznanie nežiadúcim smerom *

( z gréckeho slova „hypotesis“ – akýkoľvek predpoklad o niečom ( vo vede vyjadruje predpokladané a odôvodnené riešenie vedeckého problému

Požiadavky na hypotézu:(ktoré ju odlišujú od domnienky, intuície etc.) & vždy vychádza z vedeckých faktov (neodporuje žiadnym faktom) &je overiteľná (neoveriteľnosť môže byť len dočasná) &vysvetľuje celú triedu javov (nie len tie, ktoré ju vyvolali)

⎨hypotézy „ad hoc“ – t.j. „pre tento jeden prípad“ majú pomerne nízku hodnotu ⎬ *

VŠEOBECNÉ

PRACOVNÉ

Prednosti: - odpovedajú na všeobecnejšie otázky (vedecké problémy) - ucelenosť odpovedí na otázky

Prednosti: - overiteľnosť - empirická testovateľnosť - určitosť, jednoznačnosť

Nevýhody: - ťažkosti s overovaním všeobecných hypotéz

Nevýhody: -parciálnosť (neucelenosť) *

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-1

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-2

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-3

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-4

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-5

PRACOVNÁ HYPOTÉZA PH-n

= PH-1+PH_2+PH -4+PH-5+PH -n * šHEOBECN VVŠ Á -3+PH HYPOT ÉZA

In-1

In-2

In-3

In-4

In-5

In-n

1. Formulácia všeobecnej hypotézy (ktorá má prednosti ucelenosti, komplexnosti, avšak nevýhodu neoveriteľnosti) 2. Formulovanie a operacionalizácia pracovných hypotéz: -jednoznačnosť, presnosť, určitosť používaných pojmov (jazyk vedy)

3. voľba indikátorov potvrdzujúcich (vyvracajúcich) pracovnú hypotézu {štatistiky, empirické údajedotazníky, rozhovory, merania, pozorovania atď.}

VŠEOBECN Á HYPOT ÉZA Kriminalita v Slovenskej republike je rozložená nerovnomerne Rozlo ženie kriminality SR- pod PRACOVN Á HYPOTÉvZA 1 ľa jej kategórií a druhov je nerovnomerné

Š tatistika kriminality: INDIK ÁTORY -1 - násilnej, majetkovej, hospodárskej, drogovej, mravnostnej ... - vraždy, krádeže, podvody ...

Rozlo ženie pÁáchate ľovÉaZA obet PRACOVN HYPOT - 2í kriminality v SR je nerovnomerné

Š tatistick é údaje- o2 páchateľoch a obetiach INDIK ÁTORY kriminality : pohlavie, vek, vzdelanie, sociálny status ...

Rozlo ženie kriminality SR- pod PRACOVN Á HYPOTÉvZA 3 ľa teritória jej páchania je nerovnomerné

Š tatistick é údaje- o3 kriminalite po krajoch, INDIK ÁTORY okresoch, veľkosti miest, regiónov ...

Rozlo ženie kriminality SR- pod PRACOVN Á HYPOTÉvZA n ľa doby (času) jej páchania je nerovnomerné

Š tatistick é údaje- on kriminalite podľa: ročného INDIK ÁTORY obdobia, dňa v týždni, dennej doby, hodín ....

VH = PH1 + PH2 + PH3 + ... PHn

POTVRDENÉ VYVRÁTENÉ

PROCES OVEROVANI

VEDECKÁ HYPOTÉZA

KOMPONENTY VEDECKEJ TEÓRIE AKO PROTIKLAD VEDECKEJ HYPOTÉZY

(teória = protiklad praxe) (teória = protiklad empírie) (teória = systém overených poznatkov) OMYL neúmyselná nepravda LOŽ úmyselná nepravda

+ -

legenda klamanie podvodníka*

je systém objektívne pravdivých poznatkov, ktorý spĺňa nasledujúce požiadavky:

) teória má svoj objekt, ktorý existuje nezávisle od nej ) teória je ucelený, usporiadaný a štruktúrovaný systém poznatkov, ktorý je:

* KOHERENTNÝ (vnútorne neprotirečivý). Ak sa v jednej výpovedi niečo tvrdí, nesmie sa to v inej popierať * KONZISTENTNÝ, t.j. všetky výpovede spolu musia súvisieť. Výpovede nesúvisiace s inými už teóriou integrovanými do nej nepatria * OVERITEĽNÝ, t.j. kreovanie teórie nesmie byť skrývané (citácie + metodika)*

OBJEKTÍVNA PRAVDA RELATIVIZMUS ∝

Relatívne (stránky) pravdy 1. 2. 3. 4.

neúplnosť nepresnosť podmienenosť etc.

Absolútne (stránky) pravdy 1. 2.

obsah, ktorý sa uchováva (resp. narastá) tzv. „večné pravdy“ (nie vyčerpávajúce, ale nezvratné poznatky – konštanty, axiómy a i.)

DOGMATIZMUS * t1

t2

t3

FUNKCIE VEDECKEJ TEÓRIE

EXPLANAČNÁ

EXPLANÁCIA (Vysvetlenie)

)Kauzálna )Funkcionálna )Genetická )Pravdepodobnostná )Motivačná

SYSTEMIZAČNÁ

SYSTEMIZÁCIA (Usporiadanie)

)Deduktívna

(Jedny poznatky vyplývajú nevyhnutne z iných)

)Nededuktívna

(Jedny poznatky nevyplývajú z iných nevyhnutne, ale pravdepodobnostne)

PREDIKČNÁ

PREDIKCIA (Predvídanie)

)Exploratívna (Čo bude?) )Normatívna (Čo bude treba robiť?) *

ÚVOD, CIELE A ŠTRUKTÚRA ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Úvod bakalárskej práce 1. 2. 3.

4. 5.

6.

7.

Zdôvodnenie aktuálnosti témy (čo konkrétne ju aktualizuje) Súčasné rozpracovanie témy (analýza literatúry k téme) Z bodu č. 2 vyplynie čo nie je (je málo) rozpracované – to bude riešené a) objekt skúmania – z hľadiska vedného odboru .... b) predmet skúmania (časti, stránky, vlastnosti, súvislosti etc.) Čo bude cieľom bakalárskej práce Zdôvodnenie štruktúry práce: a) konzistentnosť celej práce + (časť a celok) b) koherentnosť práce (jej nie protirečivosť) c) overiteľnosť tvrdení (systematické odkazy na autoritatívne pramene, metodika vypracovania záverečnej práce) Ak sa predpokladá empirický výskum – formulácia hypotéz: a) všeobecná (é) hypotéza (y) b) pracovné hypotézy c) indikátory potvrdzujúce (vyvracajúce) hypotézy Zdôvodnenie použitej metodiky (systému metód a ich použitia) *

Možné ciele záverečnej práce: • Systémovo usporiadať rozptýlené názory na zvolený problém • Klasifikovať názory na riešený problém podľa podstatných kritérií • Aplikovať všeobecné (normy, teórie etc.) na špecifickú oblasť, činnosť etc. • Zovšeobecniť rozptýlené fakty o predmete témy (napr. judikatúry etc.) • Komparovať normy, teórie etc. (napr. SR a ČR, SR a EÚ etc.) • Analyzovať genézu riešeného problému • Vypracovať štruktúrny model riešeného problému • Vypracovať funkcionálny model riešeného problému (funkcie zákonnej normy, inštitútu, subjektu etc.) (F)

Štruktúra hlavnej časti záverečnej práce • Štruktúru bakalárskej práce zosúladiť s jej rozsahom (30-40 strán) – vyvarovať sa prílišnej atomizácie • Členenie záverečnej práce na jej časti korešponduje s povahou riešeného problému a s prístupom k jeho riešeniu • Časti práce (a ich názvy) nie sú rozsahom (aj názvom) väčšie než celá práca • Možné prístupy: ) Od všeobecného (1. časť) k čiastkovému (2. časť) ) Od individuálnych faktov (1. časť) k zovšeobecneniu (2. časť) ) Od teoretického (1. časť) k praktickej aplikácii (2. časť) ) Od vzniku fenoménu (1. časť) k súčasnému stavu (2. časť) ) Od opisu fenoménu ako celku a jeho súvislostí s okolím (1. časť) k jeho vnútornej štruktúre (2. časť) ) etc. F

2. SYSTÉM METÓD A METODIKA VEDECKEJ PRÁCE

Vedecká metóda je ustáleným spôsobom usporiadaná činnosť, ktorej výsledkom je dosiahnutie objektívne pravdivých poznatkov (resp. dosiahnutie optimálneho stavu).

(gréc. methodos – akákoľvek cesta k niečomu)

ŠTRUKTÚRA METÓDY postupnosť operácií z východiska k určitému cieľu

Op 1

Komponenty metódy = ⎨V, Op1-n, Po1-n, C⎬

ANALÓGIA Op 2

Op 3

Op 4

Op 1 stanovenie podstatných znakov javu X Op 2 voľba vhodného analógu A k X Op 3 hľadanie spoločných znakov A a X Op 4 atď.

C I E Ľ

VÝCHODISKO

V = východisko Op = operácie Po = postupnosť C = cieľ

Pr ak tic ká

čin no sť

OBJEKT FS 4

FS 3 FS 2

Po zn áv ac íp ro ce s

∝

VLASTNOSŤ-FS 1

METÓDA M-1

M-1+2 M-1+2+3

Transformácia teoretických poznatkov do návodu na konanie

SUBJEKT

TEÓRIA - FV 1

FV 1 + 2

FV 1+2+3

METÓDA OBSAH METÓDY JE OBJEKTÍVNY

FORMA METÓDY JE SUBJEKTÍVNA Nie subjektivistická!

súhrn objektívne pravdivých poznatkov

súhrn postupov uplatňovaných pri poznávaní, resp. optimalizácii činností

ustálené variácie operácií a ich postupností v rámci metódy Metóda = dotazovania Výber respondentov

Reprezent atívny Technika A

Spracovanie dát

Anketa

Jednostupňové

Dotazník

Dvojstupňové

Rozhovor

Viacstupňové

Technika B

Technika C

etc.

C I E Ľ

VÝCHODISKO

Náhodný

Spôsob dopytovania

Metodológia vedeckého poznania je systém najvšeobecnejších princípov, zákonov, kategórií ako aj metód používaných k riešeniu zložitých teoretických a praktických problémov a súčasne je aj učením o metódach

súhrn systémovo usporiadaných foriem, metód, pravidiel a spôsobov ich použitia pri riešení vedecko-teoretických, alebo vedecko-praktických problémov. V reálnej praxi sa môžu rovnaké problémy riešiť aj rovnakými formami, metódami a pravidlami, avšak rôznymi metodikami. Vypracovanie typovej metodiky umožňuje formalizáciu a algoritmizáciu činností, osvojiteľných pomerne širokému okruhu jej užívateľov bez náročnejších požiadaviek na ich odborné znalosti.

podľa stupňa všeobecnosti

m. všeobecné m. špeciálne m. formálne

(matematicko – logické)

podľa predmetnej oblasti

m. prírodovedné m. spoločenskovedné

podľa vzťahu S - O podľa funkcie

m. empirické m. teoretické m. vied teoretických m. vied praktických

Podľa stupňa všeobecnosti

VŠEOBECNOVEDNÉ Metódy používané vo všetkých, alebo vo veľkej skupine vied - ANALÝZA a SYNTÉZA - INDUKCIA a DEDUKCIA - ANALÓGIA -IDEALIZÁCIA a KONKRETIZÁCIA -MERANIE, KOMPARÁCIA, EXPERIMENT ŠPECIÁLNE Metódy používané v jednej vede, alebo v niekoľko málo (spravidla príbuzných) vedách - SPEKTRÁLNA ANALÝZA - DAKTYLOSKOPIA

Podľa predmetnej oblasti

FORMÁLNE

- Matematické - Logické atď.

PRÍRODOVEDNÉ

- Fyzikálne - Chemické - Biologické - Geologické atď.

SPOLOČENSKOVEDNÉ

- Psychologické - Sociologické - Demografické - Ekonomické atď.

EMPIRICKÉ

Subjekt poznania „S“ a objekt poznania „O“ sú v bezprostrednom kontakte

S⇔O

Podľa vzťahu S-O

- MERANIE - EMPIRICKÁ KOMPARÁCIA - POZOROVANIE atď. Objekt poznania „O“ je pre subjekt TEORETICKÉ poznania „S“ bezprostredne nedostupný. Pre subjekt sú dostupné len poznatky o objekte „P“.

O⇔P⇔S - MODELOVANIE - OBSAHOVÁ ANALÝZA - TEORETICKÁ KOMPARÁCIA atď.

METÓDY VIED FUNDAMENTÁLNYCH Metódy používané vo vedách teoretických, fundamentálnych METÓDY VEDECKÉHO POZANIA Podľa funkcie METÓDY VIED PRAKTICKÝCH Metódy používané vo vedách o projektovaní činností, v technológiách činností METÓDY OPTIMALIZOVANIA ĽUDSKÝCH ČINNOSTÍ

HLADISKO = STUPEŇ VŠEOBECNOSTI

METÓDY TEORETICKÉ METÓDY EMPIRICKÉ

HLADISKO = VZŤAH "S" a "O"

METÓDY VŠEOBECNOVEDNÉ METÓDY VŠEOBECNOVEDNÉ EMPIRICKÉ -pozorovanie -meranie -experiment METÓDY VŠEOBECNOVEDNÉ TEORETICKÉ - idealizácia a konkretizácia - myšlienkový experiment -matematické modelovanie

METÓDY ŠPECIÁLNE

METÓDY ŠPECIÁLNE EMPIRICKÉ - rekonštrukcia TČ - branie odtlačkov - odpočúvanie

METÓDY ŠPECIÁLNE TEORETICKÉ -modelová rekonštrukcia trestného činu - psychologické portrétovanie vraha

OBJEKTÍVNA SKUTOČNOSŤ ZÁKON = VZŤAH

A

B

-Podstatný -Objektívny -Nevyhnutný -Všeobecný -Stály (opakovateľný) ZÁKONITOSŤ a) protiklad neusporiadanosti b) súhrn zákonov

MYSLENIE VEDECKÝ ZÁKON= poznaný zákon (prírodný, spoločenský ...)

ZÁKONITOSŤ

VZ 1 VZ 3

VZ n VZ 2 VZ 4

PRINCÍP= poznaný podstatný vzťah, podstatná vlastnosť, súvislosť Princíp: teoretický metodologický PRAVIDLÁ=

preskriptívne algoritmy konania (posilňujú účinnosť princípov)

PROGNOSTIKA

¾ systémová integrácia hľadísk vedných odborov ¾ skúmanie vzájomných interakcií komponentov

IA G LÓ O IN M I R K

PR O G N O ST IK A

KA TI IS AL IN IM KR

IA G LÓ O IN M I R K

MULTIDISCIPLINÁRNY PRÍSTUP K R IM IN A LI ST IK A

INTERDISCIPLINÁRNY PRÍSTUP

¾ mnohoodborové hľadiská ¾ nezohľadňuje vzájomné interakcie komponentov ¾ hľadiská vedných odborov sa nachádzajú vedľa seba (alebo za sebou)

Intradisciplinárna integrácia Interdisciplinárna integrácia Vnútri vedného odboru (napr. trestného práva)

Transdisciplinárna integrácia Vnútri skupiny príbuzných vedných odborov (napr. medzi právnymi vedami)

Medzi skupinami odlišných vedných odborov (napr. spoločenskými, prírodnými a technickými vedami)

Kvalitatívne metódy Naratívny rozhovor: -

prekonanie schémy „otázka - odpoveď“ povzbudzovanie k voľnému vyprávaniu

Zúčastnené pozorovanie: - pozorovateľ nefunguje ako pasívny registrátor dát, - aktívne za účastní diania v pozorovanom prostrediu

Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha: Portál 2005. ISBN 80-7367-040-2

Metodika vypracovania bakalárskej práce 9 Prezentovaním metodiky vypracovania záverečnej práce sa preukazuje cieľavedomosť (premyslenosť, „vedeckosť“) postupu 9 Metodika korešponduje s „predmetom skúmania“, „cieľom“ a „štruktúrou“ záverečnej práce 9 Spravidla sa využíva niektorá(é) vedecká metóda(y) ako dominantná(é) a ďalšie sa využívajú ako pomocné 9 Využitie len jedinej metódy pri vypracovaní celej záverečnej práce je krajne nepravdepodobné 9 Najčastejšie dominantné metódy: 9 Dedukcia (od všeobecného k čiastkovému, od teoretického k praktickému ... ) 9 Indukcia (od judikatúr k všeobecnému, od faktov k teoretickému ...) 9 Komparácie (porovnania ...) 9 Prístupy (ako osobité využitie metód) – historický, logický, systémový etc. (F)

Záver bakalárskej práce: 9 Stručné zhrnutie podstatných myšlienok celej práce (ak to povaha veci dovoľuje jednotlivých kapitol) 9 Aké problémy sa vyskytli pri vypracovávaní bakalárskej práce (dostupnosť prameňov, terminologická nejednotnosť etc.) 9 Aktuálne problémy prekračujúce predmet skúmania bakalárskej práce a vyžadujúce skúmanie 9 Návrhy na možné využitie výsledkov skúmania bakalárskej práce

Zoznam použitej literatúry: 9 Obsahuje všetky informačné pramene na ktoré sa odvoláva text bakalárskej práce 9 Obsahuje aj práce, ktoré síce neboli citované, ale v práci boli využité (nastolené otázky, návrhy ich riešení etc.) 9 Uvádzajú sa úplné bibliografické údaje (v texte a pod čarou sa uvádzajú údaje skrátené), 9 Možné radenie prameňov: ¾ abecedne – podľa priezviska autorov ¾ podľa druhov prameňov (monografie, časopisy, zborníky, elektronické zdroje etc.)