Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta
Terénne cvičenie „Ťažba nerastných surovín a jej dopad na životné prostredie“
v rámci projektu ESF: „Zvyšovanie kvality odbornej prípravy v oblasti environmentálneho rizika odpadov ťažobného priemyslu“
Správa
2005/2006 semester letný
Miloš Šmelko Katedra mineralógie a petrológie 4.roč. Veronika Veselská Katedra geochémie 4.roč.
Úvod Exurzie ,, Ťažba nerastných surovín a jej dopad na životné prostredie“ sme sa zúčastnili vďaka finančnému príspevku z prostriedkov ESF. Činnosť v oblasti banských odpadov si vyžaduje okrem teoretických aj praktické skúsenosti a preto sme využili vytvorené podmienky, navštívili sme aktívne banské závody ( bane, lomy ), kde sme sa bližšie zoznámili s procesmi ťažby a spracovania nerastných surovín, videli sme vznik rôznych typov banských odpadov. Územia postihnuté negatívnymi dopadmi ťažby na životné prostredie a miesta kde boli aplikované rôzne rekultivačné a remediačné technológie, boli zaujímavé hlavne z dôvodu priamych a potenciálnych environmentálnych rizík. Kurz sme absolvovali v čase 12.- 21. júna 2006 pobytom v Banskej Štiavnici a Rožňave, odkiaľ sme sa každý deň presúvali na vybrané lokality a venovali sa dokumentácii banských diel. Banské odpady predstavujú dlhodobé riziko z hľadiska zdravia obyvateľov a využívania základných zdrojov, čo teda može ovplyvniť najmä ekonomický rozvoj banských oblastí aj po ukončení ťažby. Preto je nevyhnutné akceptovať najmä environmentálne princípy.
1.deň Lokalita PEZINOK -
ložisko antimonitu viazané na kremeňovo-karbonátové žily, okolité horniny – čierne fylity, aktinolitické bridlice, amfibolity prirodzený výver kyslých banských vôd, zonálnosť vody prirodzený močiar-tým, že sa kyslá voda mieša s normálnou zvyšuje sa Ph na 6 z 2,5 a vyzrážavajú sa Fe – okre, ktoré sú prirodzeným katalizátorom toxických prvkov ako je Sb a As. Bolo spravených niekoľko prieskumných vrtov a bola navrhnutá zachytávacia bariéra ktorá by mala čistiť kyslé vody unikajúce do prostredia.
Lokalita HODRUŠA – HÁMRE -
činné odkalisko – kalovodmi sa priváža kal z úpravne rúd vlastné pozorovanie: vo vode z odkaliska plávali žubrienky, voda teda musí byť relatívne čistá
Lokalita BANSKÁ ŠTIAVNICA – ČERVENÁ STUDŇA Metalometria - postup: na odber pôdnych vzoriek sme použili 1 m vysokú metalometrickú tyč, ktorú sme zavŕtavali do zeme. Závrt sme vykonávali každých 10 m na 150 m dráhe orintovanej smerom na juh, čiže celkový počet závrtov bol 16. Sledovali sme hrúbku pôdneho profilu a jednotlivých horizontov. Odobraté vzorky sme nasypali do sáčkov, každý horizont do osobitného sáčku. - pozorovanie: 1. A=20 cm 2. A=16 cm 3. A=15 cm, B=7 cm 4. A=25 cm, B=30 cm 5. A=25 cm, B=37 cm 6. A=20 cm, B=40 cm, C=1 cm 7. A=18 cm, B=39 cm, C=3 cm 8. A=28 cm, B=41 cm 9. A=40 cm, B=37 cm 10.A=30 cm, B=40 cm 11.A=42 cm, B=38 cm 12.A=33 cm, B=20 cm 13.A=39 cm, B=17 cm V tomto úseku vymeranej dráhy sa nachádzala poľná cesta, čiže zvyšné 3 merania sa už robili na vyššie položenom úseku nad cestou. 14.A=44 cm, B=22 cm 15.A=40 cm, B=16 cm 16.A=50 cm, B=23 cm Odobraté vzorky pôdnych horizontov a najmä ich hrúbka bola ovplyvnená silou, akou sme zatláčali metalometrickú tyč do zeme, častokrát zatláčanie brzdil hustú trávnatý porast na lúke.
- výsledok: na základe odobratých vzoriek a poznatkov o území, v ktorom sme sa nachádzali, sme pôdu zaradili do skupiny andozemných pôd s andozemným pôdotvorným procesom, zo sopečných hornín s výskytom alofánu a tým nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovej hmotnosti. Pôda mala dominantný tmavosfarbený povrchový humusový horizont ( melanický horizont Aa) zo zvetralín sopečných hornín, s prevahou fulvokyselinových frakcií, extrémne kyprý s pomerne vysokým obsahom organických látok. Hrúbka humusového horizontu bola vždy väčšia ako 10 cm a v priemere dosahovala hrúbku 0-40 (50) cm. Našli sme aj B-horizont, ktorý dosahoval hrúbku 80-85 cm a bol pomerne dosť skeletnatý. Tento horizont sme charakterizovali ako kambický andický B-horizont zo zvetralín vulkanických hornín. Materská hornina sa nachádzala v hĺbke nad 85 cm. Hrubý tmavý humusový A-horizont výrazne dominuje a potláča vizuálne znaky B-horizontu. Ten vzhľadom na difúzny prechod s A-horizontom, vysoký obsah humusu a tmavú farbu, má morfologický charakter až prechodného A-C horizontu. Pôdu sme nakoniec charakterizovali ako andozem kambizemnú.
2. deň Lokalita HODRUŠA – HÁMRE V ŠTIAVNICKÝCH VRCHOCH - film o činnosti banského závodu - baňa Všechsvätých – mapovanie banských chodieb Na geologickej stavbe hodrušsko-vyhnianskeho rudného revíru sa podieľajú v prevažnej miere vulkanity andezitového a dacitového zloženia. Spodnú časť vulkanického komplexu tvorí mohutný dioritovo-granodioritový intruzívny komplex, ktorý vnikol do prvohorných hornín kryštalinika, druhohorných sedimentýrnych hornín aj treťohorných vulkanitov. Premetom ťažby boli najmä hydrotermálne strieborno-zlaté, menej polymetalické Pb-Zn-Cu a zlaté (Ag,Pb,Cu) žily. Spoločným znakom žíl hodrušského typu je vcelku jednotný vývoj mineralizačných periód, charakteristický vývoj hydrotermálnych premien v okolí žíl a ich dominantne strieborný charakter. Hlavné rudné minerály sú: sulfosoli striebra, striebronosný galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit a zlato so zvýšeným obsahom Ag. Zlato sa vyskytovalo väčšinou v podobe mikroskopických zlatiniek v kremeni spolu s minerálmi striebra a zriedkavými sulfidmi. Na hodrušských žilách sa vyskytovali 3základné typy žilnej výplne: kremenná, karbonátová ( kalcit ) a porózna ( bunkovitý kremeň). V primárnych častiach žíl v neveľkých hĺbkach pod povrchom sa nízky obsah striebra viaže vo forme izomorfnej prímesi v sulfidoch, hlavne v galenite. K výraznému obohateniu striebrom a zlatom v podpovrchových častiach žíl došlo druhotne procesmi prebiehajúcimi v oxidačnej a cementačnej zóne. Hĺbkový dosah mineralizácie je podstatne menší ako u polymetalických žíl štiavnického typu. V hydrotermálne premenených pásmach žíl bola zistená asociácia kremeň-karbonáty-illit-kaolinit-chlorit a ďalšie ílové minerály. Spracovávanie koncentrátov zlata Od druhej polovice 13.storočia sa v celej stredoslovenskej banskej oblasti používala ako hutnícka metóda získavania drahých kovov – zolovňovanie.Jej využívanie s určitými obmenami a vylepšeniami pretrvalo pod názvom „dokimastika“ až do súčastnosti. Jej zjednodušený princíp spočíva v dôkladnom rozomletí koncentrátu drahých kovov, pridaní bóraxu, sódy, oxidu olovnatého a následnom tavení v keramických tégloch pri teplote okolo 1250-1300 °C. Nečistoty a jalovina spolu s ostatnými prímesami vytvoria polotekutú taveninu (strusku), kým zlato a striebro sa zlôčia s olovom v spodnej časti keramickej nádoby. Táto zliatina nazývaná aj regulus sa po vychladnutí odklepne od strusky a následne znova zahrieva pri teplote okolo 900°C, kedy dochádza k oxidácii olova. Zliatok zlata a striebra sa potom lúhuje v kyseline dusičnej, ktorá rozpúšťa striebro a výsledným produktom je pórovitý agregát čistého zlata.
Najvýznamnejším obdobím hodrušského hutníctva bolo obdobie do roku 1740. Centralizácia banskej činnosti a modernizácia úpravní od konca 19.storočia si vyžiadala budovanie nových modernejších hút priamo v Banskej Štiavnici, kde boli neskôr spracovávané aj koncentráty z hodrušských úpravní. Pri uplatnení kvalitatívnych parametrov zo žily Všechsvätých pre celý hodrušskovyhniansky revír možno jeho produkciu odhadnúť na 40,5 t Au a 1,479 t Ag. - dokumentácia banskej chodby kombinovanou metódou, M 1:100 (Hodruša-Hámre Baňa Všechsvätých) Najzložitejším, ale najdokonalejším spôsobom geologického mapovania v podzemí je kombinovaný spôsob, v ktorom sa spájajú výhody vertikálneho a horizontálneho priemetu. Mapérske práce sú časovo aj pracovne náročné. Čítanie kombinovanej geologickej banskej mapy vyžaduje dobrú priestorovú predstavivosť a geologické skúsenosti. Geologická situácia v banskej chodbe sa zakresluje do troch rovín, do roviny stropu chodby a do rovín položených do stien chodby. Sytuáciu na stenách chodby sme vyklopili do úrovne stropu tak, že sa spodná časť stien dostala najďalej od stredu chodby. Smery a sklony ako aj značky skonov zlomov, žíl a ostatných tektonických prvkov sme zapisovali len do stredného pruhu, kde je zmapovaná geologická situácia v strope chodby. Pozorovania: premenené ( prekremenené ) pásma vulkanických brekcií s porfýrickými výrastlicami. Rozptýlené zrnká chalkopyritu a limonitizované náteky na puklinách. Chodba bola orientovaná na JZ vysoká 2,5 m, rozmeraná po metri v konečnej dĺžke 20 m.
3.deň Baňa Všechsvätých - dokumentácia banskej chodby metódou vertikálneho priemetu so sklápaním do horizontálnej roviny - pri použití tejto metódy sa do banskej mapy zakresľuje situácia v jednej alebo oboch stenách chodby. Geológ prekresľuje obraz na dlhý pás, ktorý je vlastne zmenšeným obrazom steny chodby skloneným do vodorovnej polohy. Svetové strany sa zakresľujú značkou severu a šípkou v príslušnom smere.
4. deň Baňa Všechsvätých -individuálne preskúšanie z mapovania banských chodieb Úpravovňa rúd -spracovanie zlatonosnej rudy na zlatonosný koncentrát -zariadenia na úpravu rudy-mlyny slúžiace na mletie rudy na určitú frakciu, separačné sitá na roztriedenie frakcie, flotačné zariadenie na odseparovanie zlatonosnej rudy -priemerná kvalita koncentrátu je 190g/t Au -pri dosiahnutej úpravnickej výťažnosti, t.j. 96,854% sa vyrobilo 84,13 kg Au v koncentráte. Tento koncentrát sa dopavuje do huty Union Minier Hoboken v Belgicku, kde sa z neho získava rýdze zlato.
Baňa Rozália - posledná činná baňa na zlato v strednej Európe - mali sme možnosť pozrieť si ju iba zvonku, pretože majiteľ bane nám z bezpečnostných dôvodov zamietol prístup do bane
5.deň Banská Štiavnica – lokalita ŠOBOV – lom V mase šobovských sekundárnych kremencov sa okrem mladšieho kremeňa v žilkách miestami objavujú aj ojedinele nepomerne väčšie zrná kremeňa v jemnozrnnom kremennom agregáte. Pyrit tu vystupuje v dvoch generáciách. Je tu zvýšený obsah TiO2. V lome sa rtg anlýzou zistili aj ílové minerály – pyrofylit a illit. Boli identifikované aj ďalšie minerálycopiapit, jarosit, melanterit, baryt, hemimorfit, sadrovec a coquimbit. Šobovské kremence sa ťažia povrchovým lomom a spracúvajú sa v Banskej Belej na ohňovzdorné dinasové výrobky. Ich výbornú kvalitu miestami znehodnocuje pyrit a vložky okolných hornín. Mapovanie lomu Cieľ: sledovanie zmien geologickej situácie v priebehu ťažby. Sledovanie vrstevného sledu od nadložia po podložie. Metodika: rozmeranli sme si aktuálny priebeh stien lomu pomocou pásma a kompasu. Počiatočný bod tohto zamerania sme si určili v bode identifikovateľnom v našej nakreslenej mape. Zmapované etáže sme vyniesli v príslušnej mierke na milimetrový papier. Výška etáže bola približne 10 m. Geologickú sytuáciu etáže, zaznamenanú v stene lomu sme zakreslili. Z metodického hľadiska ide o kombináciu vertikálnej dokumentačnej metódy a sklápania do horizontálnej roviny. Plochy lomových stien sa takto premietajú v redukovanej podobe, teda pri dokumentácii dochádza ku skresleniu plôch, ale aj zobrazovaných uhlov. Banská Štiavnica-lokalita ŠOBOV-halda Sústreďujú sa tu horniny z lomu, ktoré kvôli obsahu pyritu nie je možné využiť na výrobu dinasu. Hlavnými zložkami haldy sú kremeň, vrstevnaté silikáty (illit, pyrofylit, kaolinit) a pyrit. Halda je vysoká približne 25 m a má tri etáže rôzneho veku. Nezhutnenosť a zo zrnitosti vyplývajúca dobrá priepustnosť pre vodu ako aj poloha v teréne zabezpečujú priaznivé podmienky pre rozklad minerálov. Najmenej stabilnými zložkami haldy sú pyrit a sekundárne minerály z lomu. V podloží sa nachádza kvartérny deluviálny komplex tvorený jemnozrnnými zeminami. Pod ním sú hydrotermálne premené tufy šobovskej série. -oxidácia pyritu - haldy sú na kvartérnom delúviu – sú priepustné – až na tufy zo štiavnického stratovulkánu -rekultivácia znečistenia - pokus o prirodzenú čističku-konštruovaný močiar: -aeróbne -anaeróbne Časti: 1. anoxická vápencová drenáž prekrytá hnojom, aby neprišlo k prístupu kyslíka 2. anaeróbna časť – vyzrážavanie sulfidov 3. aeróbna časť – slúžiaca na dočisťovanie – využitie pálky močiarnej ( vysušenie, spálenie, skládkovanie ako nebezpečný odpad) Pred vstupom do prvej časti je pH vôd 2,6. Po prechode prvou časťou sa zvýši na 6,3 a po výstupe z konečnej časti po znížení koncentrácie síranov dosahuje hodnotu pH = 6,56.
Lokalita ŠOBOV – acidifikované miesta na lúke ( pH pôdy menšie ako 3) Lokalita Hodruša-Hámre – šlichová prospekcia ( využitie rôznej hustoty minerálov) - na potoku sme pomocou lopaty vyhrabali jamu, z ktorej sme nabrali štrk do sita, cez ktoré sa presitoval na jemnejšiu frakciu do šlichovacej panvice. Potom sa technikou šlichovania odplavila hustotou ľahšia frakcia. Naspodku ostal šlich s ťažkou frakciou, čiže s ťažkými minerálmi. Po odobratí vzorky sme pokračovali v šlichovaní štrku z miesta konania pretekov šlichovania zlata. Našlichovali sme päť zlatiniek čo bol najväčší počet zo všetkých zúčastnených dvojíc.
6.deň Geoturistika - lokalita Klinger (jazierko) - banský skanzen - Červená studňa
7.deň -presun z B.Š do Rožňavy
8. deň Lokalita JELŠAVA – JEDLOVEC Magnezitové ložisko Nachádza sa severne až severovýchodne od mesta Jelšava. Pozostáva z troch častí Dúbrava, Miková a Jedľovec. Predstavuje najväčšie ložisko magnezitu na Slovensku a patrí medzi najväčšie v svetovom meradle. Nachádza sa v ochtinskom súvrství patriaceho do došinskej skupiny v rámci tektonickej jednotky gemerika. Vek- hranica spodného a vrchného karbónu. Karbonátové teleso magnezitu a dolomitu vytvára šošovkovité teleso s max. dĺžkou 4,5 km a šírkou 600 m. Vznik ložiska nie je jasný. Pozorovania: Navštívili sme už nečinný magnezitový lom Jedlovec. Potom nasledovala prehladka bane kde nám bol vysvetlený princíp ťažby a nových mechanizmov na spracovanie magnezitu. Ťažba sa realizuje podpovrchovým a výstupkovým dobývaním, menej aj dobývaním v otvorenej komore. Dnes je magnezit ťažený firmou SMZ a.s. Jelšava.
Lokalita Malý vrch – Krásnohorské Podhradie Zbytky starých povrchových prác- tzv. odvaly alebo pingy. Odvaly vznikali pri povrchovej ťažbe východu ložiska a zasahovali väčšinou len plytko pod hladinu spodnej vody. Odvaly sa vždy zoskupujú do pretiahlych plošných zhlukov, až do úzkej rady(ťahu), ktoré kopírujú priebeh východu ložiska. Vymapovaním priebehu odvalových (pingových) ťahov je možné zistiť zlomy, alebo miestne vyhluchnutia, alebo vyklínenie ložiska, alebo
náhle ukončenie ložiska, ktoré je zvlášť nádejné pre dnešnú prospekciu. Smerným sledovaním pingového ťahu je možné niekedy zistiť aj štruktúru žily a jej primárne laterálne zmeny. Naše zistenie v tejto lokalite: - žily sú sideritové, vo vrchných partiách výskyt barytov, tetraedritov a chalkopyritov - výskyt metaryolitov gelnickej skupiny s očkami živcov a lokálnym výskytom čiernych guličiek z turmalínu Štúdium archívnych materiálov, presné zameranie pingových ťahov a iných stôp po starej ťažbe a petrografický, mineralogický a chemický výskum haldového materiálu poskytuje podklady, ktoré nahradzujú metalometrické mapovanie, lebo lokalizujú východy ložísk, v priaznivých prípadoch poskytujú informácie i o hĺbkovom a laterálnom vývoji ložiska .
9. deň Lokalita Nižná Slaná – sideritové ložisko Ložisko je viazané na hydrotermálne-metasomatické teleso sideritu a ankeritu vo vrchných častiach súvrstvia Bystrého potoka gelnickej skupiny gemerika. Hlavným úžitkovým minerálom na ložisku je siderit, ktorý tvorí 2 genetické typy: -základný, metasomatický siderit tvorí hlavnú masu ložiska, je jemnokryštalický, tmavosivý s rozptýleným grafitickým pigmentom -mladši žilný siderit lokálne vytvára dokonale obmedzené svetlohnedé romboédrické kryštály Bežný je ankerit. Kremeň sa vyskytuje vo viacerých generáciách, je metasomaticko-rekryštalizačného aj hydrotermálneho charakteru. Hydrotermálny kremeň miestami vytvára dokonalé číre kryštály v asociácii so žilným sideritom. Ostatné minerály sú na ložisku pomerne slabo zastúpene. Z nich je mineralogicky najzaujímavejší boulangerit a jamesonit. - dokumentácia banskej chodby horizontánou metódou ( Nižná Slaná – južná časť Gabriela) - dokumentácia čelby Lokalita SMOLNÍK Okrem klasickej ťažby Cu rudy sa na lokalite Smolník využívalo mnoho storočí aj získavanie medi cementáciou. Celé storočia, až do 80.rokov 20.storočia, sa prispôsobovali banské priestory, haldy a tok vôd tomu, aby vytekajúca banská voda obsahovala čo možno najvyššie koncentácie medi. Za účelom silnejšej oxidácie pyritu v banských priestoroch sa rozširovala plocha priestorov, cez ktoré prúdila voda, rozrušovali horniny, budovali kanály na rozvádzanie vody do banských priestorov a pod. Takto získaná cementačná voda sa privádzala do cementačných nádrží s kovovým šrotom, na ktorom sa zrážali vrstvy čistej medi, ktorá sa ďalej hutnícky spracuvávala. To znamená, že niekoľko storočí boli podzemné aj povrchové banské diela prispôsobované tak, aby produkovali čo najväčšie množstvo kyslých banských vôd, čo dnes spôsobuje ekologickú haváriu v okolí Smolníckeho potoka. Nepriaznivý vplyv banskej činnosti na životné prostredie v okolí Smolníka mala aj halda pyritového koncentrátu, ktorá sa nachádzala neďaleko od šachty Péch. Koncom 80.rokov sa rozhodlo, že baňa bude zatopená. Počas zatápania nastalo okamžité zlepšenie kvality vody v Smolníckom potoku.Ak by banské vody v zatopenej bani neprúdili a do bane by sa nedostával kyslík, k ekologickej havárii by neprišlo. Žiaľ, do banských priestorov stále preniká čerstvá voda z povrchu, ktorá v banských priestoroch
atakuje sulfidické minerály a spolu s pôsobením oxidačných baktérií vytvára z celého banského komplexu bioreaktor. Odkalisko pri Smolníckej Huti vzniklo najmä z materiálu zo smolníckej bane a obsahuje typický horninový materiál s prevahou illitu a chloritu s nižším obsahom kremeňa.Odkalisko bolo zrekultivované. Drenážne vody z neho vytekajúce majú vysoké obsahy najmä Fe, Cu, Mn a As. Zdroje znečistenia: 1. odkalisko- pH vody je v poriadku, ale sú tam zvýšené koncentrácie As a Cr 2. haldy – produkcia kyslých banských vôd 3. vody z bane – pH=4 – problémom je veľké množstvo týchto vôd
10.deň Lokalita RUDŇANY v spišsko-gemerskom rudohorí Ložisko reprezentujú jeho najmohutnejšie žily Droždiak a Hrubá. Hlavné rudnianske žily sú nositeľmi typickej mineralizácie rudnianskeho rudného ťahu sideritovo-barytovo-sulfidického vývoja. Sulfidy zastupuje najmä tetraedrit, chalkopyrit, pyrit, rumelka. V spodných častiach pribúda na úkor sideritu kremeň, lokálne ankerit. Z histórie: V 19.storočí bola postavená pražiareň. Pražiace pece boli vybavené príklopmi a odsávacím zariadením, plyny boli privádzané do ortuťovne, kde sa z nich získavala Hg. Odkalisko Odkalisko využívané ŽB Rudňany situované v Markušovskej doline je údolného typu, leží v údolí potoka Priekopec. Jeho podklad tvoria vápencovo dolomitické horniny Slovenského krasu na styku s paleogénom Spišskej kotliny. Základná hrádza je budovaná ako zemná hrádza, zo vzdušnej strany bola spevnená prísypom z banskej jaloviny, podobne ako zadná hrádza. Navyšovacie hrádze budujú piesky a prachovité piesky z úpravy rúd. Súčasný objem uložených hmôt (podľa ŽELBA š.p. Spišská Nová Ves) je 12 310 000 ton. Imisie Ide o špecifickú imisnú oblasť. Rozhodujúcimi zdrojmi emisií v Rudňanoch bol tzv. Nový závod s ortuťovňou, tepláreň, barytáreň a sprievodné prevádzky. Zdroj emisí s trvalým pôsobením-odkalisko pri Novom závode. Hlavným polutantom v tejto oblasti je stále Hg (z prevádzok ŽB Rudňany došlo v minulosti k úniku niekoľko tisíc ton kovovej Hg z pražiacich pecí). Ďalšími hlavnými zložkami emisií je Cl-, Fe, Sb a Ba. V súčastnosti (aj keď úprava Hg rúd, ortuťovňa a iné prevádzky sú odstavené) naďalej dochádza vplyvom vetra k emisii zbytkových obsahov Hg z taveninových háld do okolia. Pôdy Kontaminácia pôd Hg je sústredená medzi obcami Rudňany a Oľša. V bližšej oblasti zdroja ( ŽB Rudňany) sa nachádzajú najvyššie podiely Hg v pôdach. Nepriaznivou okolnosťou v pôdach kontaminovaných ťažkými kovmi je aj tá skutočnosť, že majú nízke pH. Lokalita Poráč Závalové pásmo žila Droždiak prepadlisko určené v prítomnosti na odpad z háld a komunálny odpad.
Záver Absolvované cvičenie nás upozornilo na aktuálnosť a možnosť manažovania banských odpadov na základe vedeckých poznatkov. Vedomosti o nových technológiách čistenia banských vôd podporujú prenos poznatkov o hodnotení banských odpadov. Vyskúšali sme si viaceré metódy dokumentácie banských diel priamo v dokumentovanom teréne alebo diele. Z každého dokumentovaného územia sme odobrali vzorky, ktoré predstavuj hmotnú dokumentáciu. Výsledky z terénneho mapovania sú zhrnuté v priložených mapách a legendách. Exkurzia nám otvorila nové pohľady na environmentálne riziká odpadov z ťažobného priemyslu a zistili sme, do akej miery je potrebná kvalitná odborná príprava pri hodnotení ich negatívnych vplyvov na základné zložky životného prostredia, povrchovú a podzemnú vodu, pôdu, biosféru a zdravie obyvateľstva. Tým, že sme sa zapojili do kurzu, podporili sme snahu Európskej únie riešiť problémy banských odpadov.
Použitá literatúra: Bakoš, F., Chovan, M. a kol., 2004: Zlato na Slovensku. Slovenský skauting, Bratislava, 298. Šottník, P., Antal, B., Uher, P., 2006: Ťažba nerastných surovín a jej dopad na životné prostredie. ESF, Bratislava, 52. Rojkovič, I., 1997: Rudné ložiská Slovenska. Univerzita Komenského Bratislava, 108. VÚP, 2000: Morfologický klasifikačný systém pôd SR. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 73.
