Spracoval : PhDr. Vladimír Cehlár Január, Marec - 2009
Medicia je alternatívnou a neautoritatívnou formou mimosúdneho riešenia sporov medzi obvineným a poškodeným, jej cieľom je spoločné hľadanie vyhovujúceho a obojstranne uspokojivého riešenia, ktorým sa zmierni alebo zníži aktuálne existujúci konflikt prostredníctvom vzájomnej komunikácie. Vo všeobecnosti a inšpirovaní Odporúčaniami Rady Európy o mediácii v trestných veciach, mediacia je: „Proces, umožňujúci osobám, ktorých sa týka trestný čin, zúčastniť sa aktívne, slobodne a spôsobom zaručujúcim mlčanlivosť, na jeho riešení pod metodologickým vedením neutrálnej tretej osoby. Jeho cieľom je uľahčiť komunikáciu a podporiť vzájomnú dohodu oboch strán o pravidlách a podmienkach urovnania a ozdravenia vzťahov“. 9
mediácia ako proces
9
podstata mediácie
9
história mediácie
Čo je konflikt? Za konflikt môžeme považovať (Boulding, in Flober – Taylor, 1984) „situáciu súťaženia, v ktorej si zúčastnené strany uvedomujú nezlučiteľnosť potenciálnych budúcich pozícií a v ktorých si každá strana praje zaujať pozíciu, ktorá je nezlučiteľná s prianiami druhého“. Konflikt je, keď sa dvaja nemôžu dohodnúť na tom, čo robí jeden z nich, alebo keď jeden z nich nechce, aby to druhý robil (Burton,J. – Dukes,F. 1990). Teda začiatok konfliktu je charakterizovaný nemožnosťou dosiahnuť zhodu v myslení, cítení, predstavách alebo vnímaní, ktorú musí takto pociťovať aspoň jedna strana. Interpersonálne konflikty : medzi dvoma ľuďmi, skupinové konflikty – vo vnútri skupiny, medzi jednotlivcom a skupinou, medziskupinové – konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami ľudí. Manifestovaný verzus skrytý konflikt : Morton Deutsch (in Folberg – Taylor, 1984) prezentuje zaujímavý pohľad na konflikty v súvislosti s mediáciou. Rozlišuje medzi manifestovaným konfliktom, ktorý je otvorený alebo prepojený, a základným alebo implicitným, ktorý je skrytý alebo popretý. Manifestovaný konflikt často obsahuje symbolické komponenty základného konfliktu, ale je pociťovaný a prežívaný ako bezpečnejší, menej ohrozujúci. V mediácii rozpor medzi otvoreným sporom a skrytým konfliktom sa v nazýva prezentovanie problému a skryté očakávania.
Najčastejšie príčiny konfliktov sú: ¾ ¾
¾ ¾ ¾
¾
¾
¾
nepochopenie, nedorozumenie, nečestnosť polopravdy, nevypovedané pravdy ( so svojou pravdou zostáva jedna strana osamelá, a tým jej vzniká nárok cítiť sa dotknutou, urazenou) nedbalosť (nedodržanie slova, zodpovednosti) zámer (je to najsilnejší zdroj na vznik aj riešenie konfliktu) rozdielne názory, presvedčenie bez akceptácie druhého (dospievajúca dcéra si myslí, že rodičia by ju nemali kontrolovať, rodičia naopak potlačia takýto názor bez toho, aby prejavili snahu pochopiť svoju dcéru, čo ju vedie k takémuto názoru) nevytvorenie hraníc (čo chceme, čo nechceme, čo potrebujeme a čo si neželáme od druhých; ak to neurobíme stále nám budú tieto hranice posúvať) nezvládnutie konfliktu (konfliktu sa vyhýbame, alebo nie sme ochotní ho riešiť, často potom reagujeme emocionálne, z hnevu alebo zo strachu) skryté očakávania – vedomé aj nevedomé
Vedieť rozlíšiť základné spôsoby správania a ich komunikáciu 1. Pasívne správanie : Typické znaky - depresia, bezbrannosť, slabý sebaobraz, strata príležitostí vo vzťahoch, chýbanie kontroly nad sebou, osamelosť, znížený sebarešpekt. 2. Agresívne správanie : Typické znaky – pocit viny, frustrácia, nedostatok - strata kontroly nad sebou, osamelosť, strata príležitostí vo vzťahoch, pochybný sebarešpekt. 3. Manipulatívne správanie : Typické znaky – vyvolávanie pocitu viny u iných, zastieranie pravých dôvodov, nedostatočný sebaobraz, znížená sebaistota, pocity ukrivdenosti. 4. Asertívne správanie Typické znaky – pozitívne vzťahy k sebe aj iným, spokojnosť, vytváranie príležitostí pre rozvoj medziľudských vzťahov, sebakontrola, spolupatričnosť, udržiavanie a budovanie sebarešpektu.
Prístup k riešeniu konfliktov V zásade môžeme medzi ľuďmi pozorovať dva základné prístupy k riešeniu konfliktov (Křivohlavý, 2002): - súťaženie (kompetícia) – Kto z koho? víťaz a porazený - alebo spolupráca (kooperácia) – Keď dvaja sú viac ako jedna a jedna. víťaz – víťaz Podľa miery uspokojenia záujmov jednej aj druhej strany môžeme uvažovať ešte o stratégii kompromisu . porazený – porazený, resp. strata pre obidvoch zúčastnených
Prvý kontakt s obvineným, poškodeným môže byť, na základe : ¾
telefonického rozhovoru, predvolania na mediáciu, žiadosti o mediáciu
¾
osobnej účasti obvineného, poškodeného po predchádzajúcom písomnom predvolaní PaMÚ z podnetu sudcu, prokurátora, vyšetrovateľa, sociálneho pracovníka a pod.
¾
osobnej účasti obvineného, poškodeného v prípade, že jeden z nich prejaví záujem a požiada PaMÚ o mediáciu a pod.
Počas individuálneho rozhovoru, či už s páchateľom alebo poškodeným PMÚ by mal:
objasniť charakter a cieľ mediácie; objasniť poškodenému, že je to príležitosť pre neho povedať páchateľovi akú škodu mu spôsobil, ako ho celá situácia okolo trestného činu zasiahla a ako môže prispieť k urovnaniu sporu; objasniť páchateľovi, že má príležitosť povedať poškodenému, teraz po spáchaní trestného činu, čo ho k tomu viedlo a že môže vlastným pričinením prispieť k náprave a zmierneniu situácie; opísať úlohu PMÚ v procese mediácie; objasniť klientovi svoju úlohu ako sprostredkovateľa, ktorý umožňuje stranám hľadať vhodné riešenie pre obe strany – pre poškodeného ako aj pre páchateľa; zdôrazniť, že PMÚ v procese mediácie používa rovnaký a rovnocenný prístup k obom stranám; vyzdvihne zachovanie mlčanlivosti o stretnutiach;
zdôrazní, že stretnutia sú dôverné, že klient bude informovaný o obsahu výsledku, ktorý bude doručený tretej strane; informovať klientov o postupe v trestnom konaní, o právnom kontexte mediácie, o ďalších potenciálnych možnostiach; identifikuje očakávania a potreby klientov informuje klientov o nezávislosti súdneho rozhodnutia od výsledku mediácie
Individuálny rozhovor s obvineným pred mediáciou (Nezabudnite) objasniť funkciu PMÚ a význam mediácie pre obvineného zhromaždiť podľa možností čo najviac informácií ( z pohľadu klienta) o trestnom čine a o celej situácii okolo iniciovať rozhovor o potrebách a očakávaniach klienta vysvetliť všetky možnosti zistiť, či obvinený má záujem o mediáciu ako takú a či sú splnené podmienky pre vykonanie mediácie zo strany klienta
Individuálny rozhovor s poškodeným pred mediáciou (Nezabudnite)
objasniť funkciu PMÚ a význam mediácie vo vzťahu k poškodenému
zhromaždiť podľa možností čo najviac informácií o dopade trestného činu na život poškodeného
iniciovať rozhovor o očakávaniach a potrebách klienta a o možnostiach zmiernenia dôsledkov trestného činu
navrhnúť mu možnosti jeho osobnej zaangažovanosti v procese náhrady škody
poskytnúť mu informácie, rady a kontakty na odborníkov napr. na psychológa a iných
vysvetliť ďalšie potenciálne možnosti pri hľadaní ciest na urovnanie trestného činu
Cieľom mediácie je: ¾ zamerať sa na proces, minimalizovanie negatívnych dopadov na poškodeného ¾ vytvoriť dohodu, ktorú účastníci mediácie akceptujú a dokážu sa ňou riadiť v budúcnosti ¾ príprava účastníkov mediácie na prijatie dôsledkov ich rozhodnutí ¾ redukcia úzkosti a iných negatívnych vplyvov konfliktu dosiahnutím konsenzuálneho riešenia s pomocou mediátora ¾ mediácia sa zameriava viac na súčasnosť a budúcnosť ako na minulosť Mediácia pomáha: redukovať prekážky v komunikácii medzi účastníkmi sporu ¾ vytvára príležitosti na hľadanie a preskúmanie alternatív riešenia ¾ dotýka sa potrieb všetkých zúčastnených v spore ¾ poskytuje model na riešenie konfliktov v budúcnosti. ¾
Základný cieľ mediácie: čo je to „restoratívnosť“ ? Mediáciu sme opísali ako komunikačný proces s viac-menej nepredvídateľným obsahom a výsledkom, to však neznamená, že je to proces bez akejkoľvek orientácie. Definícia popisuje, že mediácia má byť zameraná na podmienky, ktoré navodzujú zmiernenie a „restoráciu“ (obnovu). V slove „zmiernenie“ sa dá ľahko odhaliť spoločenský záujem. „Restorácia“ sa nemôže redukovať na finančnú náhradu škody. Jasný, reálny cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, subjektívny proces, ktorý dáva zmysel. Tento proces je relatívne nepredvídateľný čo do dĺžky trvania, jeho obsahu a hĺbky.
Mediátor ¾ ¾ ¾
¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾
¾ ¾ ¾
študuje prípad, systematicky sa pripravuje na prácu s prípadom, má starostlivo naplánovaný postup definuje pravidlá a sleduje ich dodržiavanie za súhlasu zainteresovaných strán pripraví program stretnutí a zodpovedá za jeho štruktúru a jeho dodržiavanie zachováva prísnu mlčanlivosť je nestranný vo svojej činnosti, umožňuje, aby mali všetci rovnaký priestor na vyjadrenie vedie rozhovor, napomáha stranám k vzájomnému porozumeniu, kladie otázky, uľahčuje komunikáciu, objasňuje výpovede a stanoviská nevyjadruje svoj osobný názor, neobviňuje, nerozhoduje, nesúdi analyzuje a zoraďuje informácie tak, aby sa konflikt dal čo najlepšie zvládnuť hľadá spoločný základ, oddeľuje to, čo je dôverné, zverejňuje informácie dozerá na to, aby sa v mediácii nevyskytli žiadne zakázané prvky (pošpinenie, ohováranie, prejavy predsudkov voči druhej osobe, agresia) počas mediácie stranám poskytuje informácie, orientuje strany do budúcna v ich vzájomný prospech dodáva stranám odvahu, podporuje zodpovednosť oboch strán za hľadanie riešenia (nápravu) priebežne vyhodnocuje každé stretnutie a robí konečné hodnotenie celého mediačného procesu.
Základnou požiadavkou pre výkon mediácie je splnenie množstva podmienok, a to že: 9
strany si želajú urovnať spor a dosiahnuť dohodu
9
strany sú uzrozumené s tým, že by mali byť pripravené na zmenu vlastného chápania konfliktu do určitej miery
9
strany chápu o čom je mediácia a súhlasia s ňou
9
strany dôverujú mediátorovi
9
strany musia byť schopné a ochotné vypočuť si názor iných, samozrejme, nemusia s ním súhlasiť
Prekážky v procese mediácie sa môžu vyskytnúť keď..... ¾ ¾ ¾
¾
¾
¾
keď strany nie sú schopné zúčastniť sa ( alkohol, drogy, psychické ochorenie) keď mediátor nie je schopný zúčastniť sa kvôli prekážkam v práci strany nie sú schopné konštruktívne komunikovať, ani vymieňať si informácie dokonca ani pod vedením mediátora urovnanie sporu samotného je mimo kompetencie oboch zainteresovaných strán (spor sa týka iných osôb) spôsob urovnania sporu zainteresovanými stranami je nelegálny (napr. spáchanie trestného činu) jedna zo strán si želá rozhodnutie vo veci na súde. Z niekoľkých príčin nie je užitočné uskutočniť mediačné stretnutie s nadrogovanými alebo opitými klientmi. Výsledok z takéhoto stretnutia nemôžeme brať vážne.
Ako odporučiť prípad pre mediáciu? 9 ak je prípad v súdnom konaní 9 ak je prípad v prípravnom konaní 9 ak návrh na výkon mediácie pochádza od obžalovaného, poškodenej strany, rodiča, policajného úradníka, vyšetrovateľa atď. S kým sa stretnúť ako s prvým? Ak kladieme dôraz na finančné vyrovnanie, tak je logické, aby sme začali pracovať s páchateľom, a potom môžeme usmerniť obeť, aby nenadobudla prehnané očakávania od mediácie. Na druhej strane ak čoraz viac prípadov volá po skôr komunikatívnom a citlivom prístupe, tak je aj pravdepodobnejšie, že obeť sa bude chcieť stretnúť ako prvá. Mediáciu je vhodné vykonávať aj pre každú zo strán samostatne.
¾ ¾ ¾ ¾ ¾
individuálny rozhovor s obvineným pred mediáciou vzorové otázky, ktoré sú vhodné pre rozhovor s obvineným individuálny rozhovor s poškodeným pred mediáciou otázky vhodné pri rozhovore s poškodenou stranou osobné stretnutie ( mediácia) : úvodné stretnutie neprerušovaný čas na stretnutiach úsilie o porozumenie hľadanie riešenia vytvorenie dohody slovo na záver
Nepriama mediácia 9 Ak po uskutočnení individuálnych rozhovorov zistíte, že strany sú naklonené k uzavretiu dohody, ale si nevedia predstaviť osobné stretnutie s druhou stranou, môžete sa rozhodnúť pre tzv. nepriamu mediáciu. To je mediácia, pri ktorej PMÚ ako mediátor organizuje rozhovory s každou stranou zvlášť, pričom im odovzdáva dôležité informácie, vopred odsúhlasené druhou stranou. 9 Táto forma mediácie sa môže uskutočňovať aj vtedy, ak druhá strana má bydlisko (alebo sídlo firmy) príliš vzdialené od miesta súdu, cestovanie by bolo pre stránku príliš nákladné, alebo ak je cestovný lístok príliš drahý a poškodená strana žiada ich preplatenie od páchateľa, pričom páchateľ je v zlej finančnej situácii a stres z úhrady cestovného by mohol mariť mediačný proces. 9 V týchto prípadoch PMÚ komunikuje so stranami nielen osobne, ale aj telefonicky a najčastejšie písomnou formou. Následne po spísaní dohody a jej podpísaní oboma stranami, mediátor zašle poštou obom po jednej kópii.
Formy komunikácie a) jednosmerná komunikácia b) dvojsmerná komunikácia c) spätná väzba 1. Ako podávať spätnú väzbu. 2. Ako prijímať spätnú väzbu. 3. Komunikačné zlozvyky pri hovorení. 4. Komunikačné zlozvyky pri počúvaní. 5. Charakteristiky optimálnej komunikácie ( hovorenie a počúvanie).
Charakteristiky optimálnej komunikácie ( hovorenie a počúvanie): Vyjadrenie: ¾ súlad slovného a mimoslovného ¾ konkrétnosť a špecifickosť ¾ otvorenosť a autentičnosť ¾ jasnosť a zrozumiteľnosť ¾ plynulosť komunikácie ¾ vedieť bez agresie vyjadriť svoje kladné a záporné pocity a požiadavky ¾ vyjadrovať vlastné pocity a nie hodnotiť druhého Príjem: ¾ schopnosť počúvať a neskákať do reči ¾ vyjadriť, že počúvame, že máme záujem ¾ uvedomiť si svoje pocity, myšlienky a postoje ¾ neinterpretovať, čo je za povedaným „ nečítať myšlienky“
1. Čo je supervízia? 2. Supervízia v kontexte mediácie a probácie. 3. Supervízia ako poradenská metóda sa využíva na zabezpečenie a zvýšenie kvality profesionálnej činnosti, respektíve kompetencie probačného a mediačného úradníka 4. Supervícia v probácii a mediácii vyjadruje tiež status profesie PaMÚ. Zahŕňa v sebe integráciu osobných vlastností PaMÚ.
SUPERVÍZIA – POJMOVÝ RÁMEC 5. Podľa J. Gaburu rozoznávame štyri základné typy supervízie: a) tútorská supervízia – je orientovaná najmä na vzdelávanie, pomáha začínajúcim pracovníkom osvojiť si základy práce s klientom pod odborným vedením skúseného pracovníka, b) výcviková supervízia – je súčasťou širšie koncipovaného výcviku, má vzdelávaciu i riadiacu funkciu; supervízor preberá zodpovednosť za prácu supervizanta s klientom, c) riadiaca supervízia – supervízor je v nadriadenom postavení k poradcovi, riadi a kontroluje jeho prácu a supervízia je jedným z jeho riadiacich nástrojov, preberá časť zodpovednosti za kvalitu práce poradcu, d) konzultantská suprevízia – je dobrovoľná a výberová, poradca si môže voliť typ a formu supervízie, môže si voliť supervízora; táto suprvízia je určená skúsenejším praktikom, zodpovednosť za riešenie prípadu leží na supervizantovi, supervízor a prípadne kolegovia majú poradný hlas.
Pojmový rámec probácie – parole ¾
¾
Parole – (právny výklad) podmienečné prepustenie z väzenia, ktoré oprávňuje osobu vykonávať trest mimo väzenia tak dlho ako pripúšťajú lehoty na jeho prepustenie na slobodu. Parole – A utajované slovo alebo fráza, ktorú pozná len obmedzená skupina „on zabudol heslo“
¾
Parole – A sľub
¾
Parole – prepustenie zločinca z vyšetrovacej väzby a umiestnenie ho do podmienečného výkonu trestu „väzeň bol podmienečne prepustený po odpykaní si 10 rokov väzenia“
„on dal svoje heslo“
1. Čo je probcácia? „Probácia je konanie súdu, kde páchateľ je „odsúdený“ na obdobie kontroly a dozoru v spoločnosti“. 2. Tromi kľúčovými prvkami tejto definície sú: a) mandát pre probačných úradníkov prichádza z právneho systému (konanie súdu), b) kontrola a dozor sú v probačných prípadoch hlavnými pracovnými metódami, c) probačné opatrenia sa realizujú v danej obci (v protiklade s trestom odňatia slobody).
POJMOVÍ
RÁMEC PROBÁCIE
Všeobecné zásady : „Napriek rôznym metodologickým prístupom používaným v probácii môžeme pre probačného pracovníka rozlíšiť niektoré spoločné špecifické schopnosti a hodnoty“. Individualizácia je uvedomenie a pochopenie jedinečných kvalít každého klienta a rôzne použitie zásad a metód pri pomoci každému klientovi tak, aby boli čo najlepšie prispôsobené. Cielené vyjadrenie pocitov je uznávanie klientovej potreby vyjadriť svoje pocity slobodne, hlavne ak sú jeho pocity negatívne. Kontrolovaná emocionálna zaangažovanosť je citlivosť probačného úradníka voči klientovým pocitom, porozumenie ich významu a cielená reakcia na klientove pocity. Dôvernosť je ochrana tajných informácií týkajúcich sa klienta, ktoré sú odhalené v profesionálnom vzťahu. Problémom v každodennej praxi probačného pracovníka sa stáva rozhodovanie, či jednotlivá udalosť alebo získaná informácia spadá alebo nespadá pod tento mandát.
TEÓRIA DELIKVENCIE 1.Základné pojmy: a) Kriminalita – je súhrn trestných činov, ktoré spáchali, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie (v štáte spravidla za jeden rok). počet odsúdených
b) Index kriminality = ––––––––––––––––––––––––– x 10.000 počet obyvateľstva vo veku 14 až 60
c) Delikvencia – je širší pojem ako kriminalita. Zahrňuje aj trestné činy, (ktoré spáchali osoby mladšie než 14 rokov a osoby nepríčetné), ako aj činy hrubo porušujúce ustanovenia občianskeho, rodinného práva a ich noriem. 2. Sociologické a sociálnopsychologické teórie delikvencie. 3. Psychologické teórie delikvencie.
PRVÝ KONTAKT S OBVINENÝM, ODSÚDENÝM Prvý kontakt s klientom Kontakt PMÚ s klientom pri probácii je podobný ako pri mediačnej aktivite – v prípade podmienečného odsúdenia alebo prepustenia sa používa podobná procedúra. V špeciálnych prípadoch sa môžu pripraviť isté preventívne opatrenia, aby sa znížila možnosť ohrozenia, hlavne keď sa jedná o násilníckeho, sexuálne agresívneho alebo vysoko rizikového páchateľa. Napríklad: ¾ zabezpečiť pri rozhovore s vysoko rizikovým páchateľom veľkú možnosť rozhľadu, ¾ zabezpečiť úradné priestory tak, aby v nich neboli predmety , ktoré by sa (potenciálne) mohli použiť proti probačnému pracovníkovi ako zbraň, ¾ zabezpečiť, aby sa dvere otvárali von, ¾ neviesť rozhovor bez ďalšej osoby, ak si myslíte, že klient môže byť agresívny, alebo ak je tam možné iné ohrozenie, ¾ majte na pamäti špecifické rizikové faktory ako hrubé nadávky, odcudzenie, vyhrážky, náhle zmeny v zamestnaní alebo rodinnom stave.
PRVÝ KONTAKT S OBVINENÝM, ODSÚDENÝM A/ Verbálne schopnosti v práci s klientom zahŕňajú: otázky a podnety vysvetľovanie súhrny interpretácie vyjadrenia porozumenia. B/ Neverbálne schopnosti v práci s klientom zahŕňajú: pozorovanie počúvanie empatiu vyjadrenie záujmu alebo vyjadrenie rešpektu.
PRVÝ KONTAKT S OBVINENÝM, ODSÚDENÝM Na plnenie stanovených povinností a obmedzení je možné klientovi poskytnúť alebo odporučiť:
pomoc (v nezamestnanosti, riešenie bytového problému, sociálne dávky, štátne dávky, sociálno-právna ochrana, kompenzácia telesného alebo mentálneho hendikepu)
rada (pre pár, jednotlivca i rodinu, psychologické vedenie detí a mládeže)
služby (sociálne služby – bývanie, reintegrácia do spoločnosti, zdravotné služby – reintegrácia do spoločnosti – umožnenie protidrogovej liečby)
terapia (psychoterapia, hudobná terapia, nacvičovanie komunikačných schopností, školenie namierené na kontrolu agresivity) Stabilizovanie sociálnej situácie klienta môže mať za následok zníženie rizika budúceho trestného správania.
1. Využívanie a zneužívanie motivácie Kto vie ľudí nadchnúť, má veľký vplyv. Moc – ktorej protikladom je bezmocnosť – sa dá využívať pozitívne ale aj negatívne. 2. Význam motivácie – so slovom motivácia sa stretávame denne pri rozličných príležitostiach. No máme možnosť okúsiť aj jej účinok? Oveľa častejšie totiž prichádzame do styku s pôsobením demotivácie. Počet demotivovaných je teda podstatne vyšší než motivovaných. 3. Motiváciu (motív z lat. motivus = uvádzajúci do pohybu) odsúdeného možno vnímať z viacerých aspektov, napr.: - ak ide o subjektívnu stránku motívu, prezentujú ju pojmy, napr. potreba, podnet, sklon, želanie, vôľa, snaha, výzva a pod. - ak ide o objektívnu stránku motívu, postihujú ju pojmy ako efektívna hodnota, funkčná hodnota..., t.j. nie sme motivovaní len jedným motívom, ale vždy komplexom, v ktorom sú motívy vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvňujú 4. Pojem motív sa môže vysvetľovať, vnímať v rôznych rovinách, môže sa líšiť, motív nám označuje určitého vnútorného činiteľa, ktorý podnecuje a riadi naše chovanie.
Konflikt je niečo negatívne, zrážka niečoho, príležitosť zmeny. Konflikty poznáme: a) konštruktívny konflikt b) deštruktívny konflikt (ide len o víťazstvo) tieto sa delia ešte na 9 intrapsychické konflikty, vo vnútri človeka, jeden názor nám hovorí, že nie a druhý áno, (napr. pozitívne a etické zásady sú protipólom) 9 interpersonálne konflikty, sú najviac problémové, jestvuje medzi dvoma osobami 9 jedinec a skupina, buď je členom tejto skupiny alebo je mimo nej 9 skupina a skupina 9 konflikt predstáv – učiteľ a žiak môže mať rozdielne názory na známku a pod. 9 konflikty postojov – viažu sa k určitým situáciám, či jednáme správne alebo zlé 9 konflikty názorov – mne sa páči jedna vec a druhému niečo iné 9 konflikty záujmov – nedostatok niečoho, alebo sú veci, ktoré sa páčia iným a pod.
DRUHY A TYPY KONFLIKTOV Cyklus konfliktu: 1. Sporné otázky, odlišnosti, ktoré tvoria základ konfliktu 2. Spúšťacia udalosť, príhoda, ktorá sa „odštartuje“ konflikt 3. Správanie, ako sa osoby alebo skupiny zasiahnuté konfliktom vyrovnávajú s konfliktom; ako konajú 4. Dôsledky, výsledky konfliktu, ktorý je definovaný alebo nedefinovaný
Možný spôsob ako skúmať konflikt, je pozrieť sa na možné zdroje problémov, ktoré môžu vyústiť do konfliktu. Nasleduje ilustrácia, ktorá vysvetľuje zdroje a typy konfliktov. Konflikt môže začať ako dôsledok údajového alebo informačného problému, ale pritom sa zmení tak, že dosiahne záujmy alebo vzťahy.
DRUHY A TYPY KONFLIKTOV VZŤAHY - Vzťahové konflikty sú spôsobené: ¾ silnými emóciami; nesprávnym pochopením alebo stereotypov alebo interakcie; slabou alebo zlou komunikáciou; opakovaným negatívnym správaním. HODNOTY - Hodnotové konflikty sú spôsobené: ¾ rôznymi kritériami na posudzovanie nápadov a správania; výlučnými vnútorne zhodnotiteľnými cieľmi; odlišnými životnými štýlmi, ideológiami, náboženstvami. ŠTRUKTÚRA - Štrukturálne konflikty: ¾ deštruktívnymi vzormi správania; nerovným riadením, vlastníctvom, distribúciou zdrojov, nerovnou mocou a autoritou; geografickými, fyzickými alebo enviromentálnymi faktormi, ktoré zabraňujú spolupráci časovou tiesňou.
DRUHY A TYPY KONFLIKTOV ZÁUJEM Konflikty záujmov sú spôsobené: ¾ uvedomelou alebo skutočnou konkurenciou ¾ hmotnými záujmami ¾ procedurálnymi záujmami ¾ psychologickými záujmami ÚDAJE Údajové konflikty sú spôsobené: ¾ nedostatkom informácií ¾ nesprávnym informovaním ¾ rôznymi názormi na to, čo je relevantné ¾ rôznou interpretáciou údajov ¾ rôznymi postupmi posudzovania
Agresívne správanie – vyznačuje sa vonkajším konfliktom. Agresívny človek sa presadzuje na úkor iných, nerešpektuje ich práva, ponižuje, pokoruje, zdôrazňuje slabiny a nedostatky iných. Svoje nedostatky a chyby prehliada, zdôrazňuje chyby okolia. Prehnaným sebavedomím kompenzuje svoje komplexy. Používa silu až hrubosť, morálne hodnotenia, vnucuje okoliu pocity viny, stavia sa do pozície kontrolóra diania, ktorý má vždy pravdu. Kultivovanejším a spoločensky tolerovanejším prejavom agresie sú ironické a sarkastické poznámky. Typické znaky – pocit viny, frustrácia, nedostatok - strata kontroly nad sebou, osamelosť, strata príležitostí vo vzťahoch, pochybný sebarešpekt.
Agresia (z latinčiny aggressio = útok, výpad) je konanie, ktorým sa prejavuje úsilie voči niektorému objektu alebo nepriatelstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť. V psychologickom poňatí je agresívne konanie jedna z bežných reakcií na frustráciu. Rozoznávame štyri stupne agresie: a) Navonok sa neprejaví (niekedy začervenanie alebo zblednutie, zatnutie zubov); b) Prejaví sa slovne nadávkami alebo kliatím; c) Prejavy deštrukcie alebo rozbíjania predmetov; d) Prejavy fyzického násilia (i zabitia); Agresivita = vnútorná dispozícia, ťažko meniteľná charakteristika jedinca Hostilita = nepriateľský postoj voči ľuďom, voči spoločnosti. Násilie = jednorazový fyzický akt, resp. postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Terorizmus = osobitný druh násilia, ktorý vzbudzuje strach a hrôzu. Máva spravidla provokatívny charakter, v ostrom rozpore s prijatými normami správania.
Agresivita = vnútorná dispozícia, ťažko meniteľná charakteristika jedinca Hostilita = nepriateľský postoj voči ľuďom, voči spoločnosti. Násilie = jednorazový fyzický akt, resp. postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Terorizmus = osobitný druh násilia, ktorý vzbudzuje strach a hrôzu. Máva spravidla provokatívny charakter, v ostrom rozpore s prijatými normami správania. Týranie = na rozdiel od násilia nie je jednorazový akt, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo soc. moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrôznejších dôvodov chrániť samých seba. Syndróm CAN = týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa predstavuje závažný patosoc. jav, ktorý svojimi dôsledkami podstatným spôsobom ovplyvňuje telesné, duševné a soc. zdravie dieťaťa.
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA - sa uskutočňuje prostredníctvom správania sa zúčastnených osôb, t.j. prostredníctvom jazyka a výrazu. Všeobecne môžeme hovoriť o tom, že prostriedkom komunikácie je REČ, ak použijeme tento pojem v širšom zmysle významu. V užšom význame znamená jazyk ( verbálne správanie); Sociálnu komunikáciu môžeme vnímať : V užšom chápaní rozumieme len ako oznamovanie, t.j. ako výmenu informácií; V širšom chápaní si jednotlivci v priebehu socio-kultúrnej a ekonomickej činnosti vzájomne vymieňajú svoje myšlienky, predstavy, názory, postoje, záujmy, dojmy, pracovné skúsenosti, životné zážitky a pod.;
Informácia v procese komunikácie ,, prechádza“ z jedného miesta na druhé. Inak povedané informáciu jedna osoba odovzdáva druhej, alebo si ju zaobstaráva z iného konkrétneho zdroja ( napr. z učebnice, výkladového slovníka z masmédií a pod.). Tým sociálna komunikácia: a) Umožňuje orientáciu jednotlivca v spoločnosti; b) Umožňuje adaptáciu jednotlivca na spoločenské podmienky a situácie; c) Umožňuje účasť na formovaní a ovplyvňovaní siete sociálnych vzťahov jednotlivca; V rámci sociálnej komunikácie sa venuje pozornosť predovšetkým jej úrovniam a) makroúroveň b) mezoúroveň c) mikroúroveň ,, Komunikácia je v podstate sociálna záležitosť.“ Tam, kde sa stretne človek s človekom, nastupuje celkom zákonite proces sociálnej komunikácie.
1. Podľa témy rozhovoru, situácie, vzťahu k partnerovi vždy starostlivo zváž, či rozhovor uskutočníš medzi štyrmi očami, prostredníctvom telefónu, listu, faxu; uváž, či je potrebné o osobný rozhovor najprv telefonicky či listom požiadať, dohovoriť sa s partnerom. 3. Na začiatku dialógu si uvedom situáciu a kontext dialógu, hlavne doterajší priebeh vašich kontaktov. 4. Pred závažnejším rozhovorom si premysli tematiku, komunikačný cieľ, príp. i stratégiu, ktorú pri dosahovaní cieľa využiješ. Hlavný cieľ dosahuj pomaly, systémom malých krokov. 5. Pokračovať podľa rozdaného materiálu ...... „Kultúra dialógu“
Sme volajúci Fázy telefonického rozhovoru ¾ príprava - (psychická koncentrácia, pozitívne zameranie na komunikačného partnera a na rozhovor, technická príprava, potreby na písanie, kalendár, údaje o partnerovi, problematike) ¾ pozdrav - predstavenie, meno /firma, predmet (cieľ rozhovoru – na začiatku uviesť len v krátkosti, príp. len heslovite oznámiť dôvod rozhovoru) ¾ záverečná fáza rozhovoru - zopakovať, zhrnúť, overiť v jednej vete zásadné body rozhovoru, poďakovanie, pozdrav. Sme volaní Pokračovať podľa rozdaného materiálu lektorom......
Ďakujem za pozornosť
