Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita v Bratislave
Daňová sústava Daň z príjmu fyzických a právnických osôb
Miroslav Vařák 2006/2007
[email protected]
-1-
Obsah 1. 2. 3.
Úvod .............................................................................. 3 Základné pojmy pre účely dane z príjmov ..................... 3 Daň z príjmu fyzických osôb .......................................... 4 Predmet dane z príjmu FO ......................................................... 4 Príjmy ktoré sú oslobodené od dane ........................................... 4 Príjmy zo závislej činnosti .............................................................. 5 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu .................................................................................. 5 Príjmy z kapitálového majetku ....................................................... 6 Ostatné príjmy ............................................................................. 6
Základ dane z príjmu FO ........................................................... 7
4.
Daň z príjmu právnických osôb...................................... 8 Subjekt dane z príjmov PO ........................................................ 8 Predmet dane z príjmov PO ....................................................... 8
5.
Spoločné ustanovenia výpočtu základu dane................. 9 SADZBA DANE ......................................................................... 9 ZÁKLAD DANE.......................................................................... 9 ÚPRAVA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA......................................... 10 PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY ..................................................... 10 ODPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY ...................................................... 10 ODPOČET DAŇOVEJ STRATY .................................................... 11
6.
Vyberanie a platenie dane ............................................12 DAŇ Z PRÍJMU FYZICKEJ OSOBY ............................................. 12 DAŇ Z PRÍJMU PRÁVNICKEJ OSOBY .......................................... 12 ZDANITEĽNÁ MZDA ......................................................................... 13 DAŇOVÝ BONUS ......................................................................... 14 MINIMÁLNA MZDA ...................................................................... 14 ŽIVOTNÉ MINIMUM ..................................................................... 15 NEZDANITEĽNÁ ČASŤ ZÁKLADU DANE NA DAŇOVNÍKA ................... 15
7. 8. 9.
Príklad..........................................................................17 Príklad 2 .......................................................................18 Použité zdroje a literatúra ............................................19
-2-
1.
Úvod
V súčasnosti platnú sústavu dane z príjmov právnických a fyzických osôb upravuje zákon 595/2003 Z.z. doplnený o viaceré novelizácie. Tento zákon definuje základné náležitosti týkajúce sa dane z príjmov, spôsob platby a vyberania daní.
2.
Základné pojmy pre účely dane z príjmov
Daň - povinná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú daňovníci štátu v určenej výške a v stanovených lehotách.
Príjem - peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak to zákon neustanovuje inak.
Daňový subjekt - zahŕňa v sebe dva pojmy, ktoré môžu alebo nemusia vystupovať vo forme jednej osoby: Daňovník – fyzická alebo právnická osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti podliehajú dani. Platiteľ dane – fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povinnosť daň vypočítať a odviesť správcovi dane. Rozlišujeme dva druhy daňovníkov: Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou -
-
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvislé alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou -
-
fyzická osoba neuvedená ako daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou fyzická osoba uvedená ako daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky právnická osoba neuvedená ako daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
Daňový objekt predstavuje predmet dane. Predmetom dane môže byť príjem z činnosti daňovníka alebo príjem z nakladania z jeho majetkom. Zdaniteľný príjem - príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Daňový výdavok - výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka
-3-
alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Základ dane - rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky. Základom dane môže byť: Zisk – zdaniteľné príjmy prevyšujú vynaložené daňové výdavky. Strata – naopak, vynaložené daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy.
Daňová strata - rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak to zákon neustanovuje inak.
3.
Daň z príjmu fyzických osôb
Predmet dane z príjmu FO Predmet dane z príjmov FO predstavuje viacero typov činností rozdelených do nasledujúcich kategórií: -
príjmy zo závislej činnosti príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu príjmy z kapitálového majetku ostatné príjmy.
Z pojmu predmet dane sú vyňaté nasledujúce položky: - príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, okrem príjmu z nich plynúceho, - úver a pôžička, - podiel na zisku (dividenda) obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenia osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel vyplácaný tichému spoločníkovi.. - DPH uplatnená na výstupe u platiteľov dane
Príjmy ktoré sú oslobodené od dane Od dane sú oslobodené nasledujúce príjmy (§ 9): o
o
o o
o
z predaja nehnuteľností – príjmy z predaja nehnuteľností sú oslobodené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druh nehnuteľnosti ide, doba trvalého pobytu, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, či nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, účel využívania; napr. príjem za predaj nehnuteľnosti môže byť oslobodený už po dvoch rokoch trvalého pobytu, základnou podmienkou je, že ide o predaj bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi a skutočnosť, že predávajúci má v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Ak sa predáva nehnuteľnosť, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku, príjem z predaja môže byť oslobodený len v prípade, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov; príjem z predaja hnuteľného majetku – príjem za predaj hnuteľnej veci, ktorá nebola zahrnutá do obchodného majetku daňovníka, je oslobodený od dane; dávky, podpory a služby z verejného a individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia; plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, prípravnej, zdokonaľovacej služby;
-4-
Príjmy zo závislej činnosti Podľa zákona 595/2003 Z.z. rozlišujeme tri typy príjmov zo závislej činnosti: - príjmy podliehajúce dani z príjmov o o o o o o o o o o o o
-
príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov o o o o
o -
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komandistov komanditných spoločností platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy odmeny obvinených vo väzbe príjmy z prostriedkov sociálneho fondu obslužné (tzv. “sprepitné”) vrátené poistné v prípade poskytnutia motorového vozidla zamestnancovi, 1% z obst. ceny vozidla v každom kalendárnom mesiaci. hodnota zamestn. opcie poskytnutá zamestnancovi na nákup akcie cena, resp. výhra prijatá zamestnancom (aj manželkou alebo vyživ. dieťaťom) v súťaži vyhlásenej zamestnávateľom.
náhrada cestovného nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, záloha prijatá ako preddavok od zamestnávateľa hodnota rekondičných pobytov a pobytov preventívnej zdravotnej starostlivosti náhrada za použitie vlastného náradia
príjmy oslobodené od dane o o o o o o o o o
suma vynaložená na doškoľovania zamestnanca hodnota stravy poskytovanej zamestnancovi hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnancovi na pracovisku poskytnutie rekreačného zariadenia poistné na verejné zdravotné, sociálne poistenie a soc. zabezpečenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie náhrada a príplatok pri dočasnej prac. neschopnosti náhrada za stratu na zárobku pri vzniku prac. úrazu alebo pri chorobe z povolania podiel na zisku, vyplatený O.S. alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnanecké opcie a cenou garantovanou opciou, zaplatenou zamestnancom v deň nákupu akcie.
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu Príjmy uvedené v § 6 Zákona o dani z príjmov rozdeľujeme v závislosti od spôsobu ich dosahovania a charakteru vykonávanej činnosti na: -
Príjmy z podnikania o o o o
-
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,
Príjmy z inej SZČ o
príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
-5-
o o
o -
príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť vykonávanú na základe zákona č. 382/2004 Zb. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. príjmy z činností sprostredkovávateľov podľa osobitných predpisov.
Príjmy z prenájmu o o
z prenájmu nehnuteľností z prenájmu hnuteľných vecí, prenajatých ako súčasť nehnuteľnosti
Príjmy z kapitálového majetku Príjmami z kapitálového majetku sú: o o
o o o o
o
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch používaných v súvislosti s podnikaním, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia a zo starobného dôchodkového sporenia, odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu, plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja. Príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia
Ostatné príjmy Ostatnými príjmami sú príjmy, ktoré nepatria do § 5 – § 7 zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Medzi ostatné príjmy patria najmä: o
o o o o o o
o o
o
o o o o
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. (napr. príjmy z príležitostného predaja lesných plodov, húb, liečivých bylín, príjem za predaj výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania, t. j. nevykonáva ju samostatne hospodáriaci roľník) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností (napr. príjmy z predaja bytu, obytného domu, pozemku) príjmy z predaja hnuteľných vecí príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva; príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva (napr. zdedené autorské práva, vynálezy, zlepšovacie návrhy, medzi práva príbuzné autorskému právu patria napr. práva výrobcov zvukových záznamov, práva výkonných umelcov); dôchodky; výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní. Lotérie a iné podobné hry sa prevádzkujú na základe povolenia podľa zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách. Ide o hry, ktoré sú založené z prevažnej časti na náhode a nie na vedomostiach a znalostiach účastníka; ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže a ceny zo športových súťaží. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny a daň je povinný zaplatiť daňovník, t. j. príjemca výhry alebo ceny, príjmy z derivátových operácií. dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl; štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami; podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia;
-6-
o o o o o o
výhry v lotériách, stávkach a podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č.194/1990Zb. bez obmedzenia výšky; prijaté ceny alebo výhry z rôznych súťaží v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu; suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti – daňový bonus; výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí; ak ide o príjmy presne vymedzené zákonom, napr. príjmy z prenájmu, z príležitostných činností, z prevodu cenných papierov a úhrn príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platnému k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, t. j. sumu 21 050 (2004), 22 900 (2005). Ak úhrn príjmov presiahne túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad stanovenú sumu.
Základ dane z príjmu FO Je stanovený ako súčet čiastkových základov dane z jednotlivých druhov príjmov. Základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov sa môže znížiť o daňovú stratu. Odpočítať (uplatniť) daňovú stratu však nemožno od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale len od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až 8 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy) v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
-7-
4.
Daň z príjmu právnických osôb
Subjekt dane z príjmov PO Daňovníci sa v úvode zákona (§ 2) členia na: - daňových rezidentov – daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby so sídlom na území SR, predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, - daňových nerezidentov – právnické osoby so sídlom mimo územia SR, ak dosahujú príjmy, ktoré sú predmetom dane, predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci tomuto daňovníkovi len zo zdrojov na území SR (tie príjmy, ktoré sú uvedené v § 16). PRÁVNICKÁ OSOBA Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, vytvorená s určitým cieľom, ktorej zákon priznáva právnu subjektivitu. Musí byť zriadená alebo založená písomnou zmluvou (zakladateľskou listinou – jeden zakladateľ) a musí vzniknúť tým, že bude zapísaná do obchodného (obchodné spoločnosti) alebo iného zákonom určeného registra (rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vzniknú zriadením orgánom štátnej správy či obce na základe splnomocnenia v zákone). Právnickými osobami sú: - 1. združenia fyzických aj právnických osôb – obchodné spoločnosti, družstvá, občianske združenia, politické strany, cirkevné a náboženské združenia, - 2. účelové združenia majetku – nadácie a fondy, - 3. jednotky územnej samosprávy – samosprávne územné celky, združujúce občanov na tomto území – obce, - 4. iné subjekty, o ktorých to stanovuje zákon – rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky. Okrem typických podnikateľských subjektov (obchodné spoločnosti, družstvá), ktoré sa zapisujú do obchodného registra, existujú aj právnické osoby nezaložené na podnikanie ako občianske združenia, pozemkové spoločenstvá, obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie, zdravotné poisťovne, nadácie atď.
Predmet dane z príjmov PO Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka (z rôznych druhov činností) a z nakladania s jeho majetkom (úroky z vkladov). Predmetom dane právnických osôb zapísaných do obchodného registra sú príjmy zo všetkých činností, z ktorých dosiahli zisk. Predmetom dane u daňovníkov nezriadených na podnikanie (§ 12) sú len príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, nájomného, reklám, členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Medzi takéto činnosti patrí výkon podnikateľskej činnosti, na ktorú je potrebné napr. živnostenské oprávnenie a nakladanie s vlastným alebo zvereným majetkom.
-8-
5.
Spoločné ustanovenia výpočtu základu dane
Veľká časť ustanovení zákona o dani z príjmov je spoločná pre fyzické aj právnické osoby.
SADZBA DANE Sadzba je 19 % zo základu dane:
u fyzických osôb zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), u právnických osôb zníženého o daňovú stratu.
Sadzba dane fyzických osôb a právnických osôb je rovnaká vo výške 19 % v nadväznosti na zásadu daňovej reformy a rovnej dane. Táto sadzba je platná aj pre daň vyberanú zrážkou.
ZÁKLAD DANE Zákon obsahuje spoločnú úpravu na vymedzenie základu dane pre fyzické osoby a právnické osoby. Spôsob výpočtu základu dane u nich závisí od spôsobu vedenia účtovníctva: a) Základ dane daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve sa vypočíta zo zisteného výsledku hospodárenia pred zdanením, ktorý sa vyčísľuje z podkladov a údajov riadne vedeného účtovníctva daňovníka. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.
základ dane = výnosy – náklady b) Základ dane daňovníkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve alebo daňovníkov, ktorí vedú evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11, teda evidenciu o príjmoch, zásobách a pohľadávkach sa vypočíta ako :
základ dane = zdaniteľné príjmy - daňové výdavky c) Daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, vychádza z tohto výsledku hospodárenia.
Daňový výdavok - každý výdavok, ktorý je: 1. preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, teda súvisí s konkrétnou činnosťou. (ten istý výdavok sa môže posudzovať v rôznych podmienkach rozdielne), 2. je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, ale vedie evidenciu príjmov a výdavkov, musí byť zaevidovaný v evidencii daňovníka (pri príjmoch z prenájmu), pričom pojem zaúčtovanie a zaevidovanie obsahuje aj povinnosť rešpektovania vecnej a časovej súvislosti s dosahovanými príjmami.
-9-
ÚPRAVA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA Výsledok hospodárenia sa upravuje o tzv. nedaňové položky nákladov a výnosov, ktoré z daňového hľadiska neoprávnene znížili alebo zvýšili výsledok hospodárenia, tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky. Daňovník je povinný výsledok hospodárenia ďalej upraviť tak, aby sa z neho vyčíslil daňovo akceptovateľný základ dane, a to nasledovnými úpravami: a) zvýšiť o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do základu dane alebo ktoré boli do základu dane zahrnuté v nesprávnej výške napr. náklady na pracovné cesty presahujúce limity ustanovené zákonom, nezaplatené zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania u dlžníka zaúčtované do nákladov, ale nezaplatené do konca roka, tieto položky sa zahrňujú do základu dane len po zaplatení;
b) zvýšiť o tie sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane až po prijatí platby napr. prijaté zmluvné pokuty, poplatky, úroky z omeškania u veriteľa, ak boli zaúčtované v predchádzajúcich rokoch, ale pripísané na účet (zaplatené v hotovosti) až v danom účtovnom období;
c) znížiť o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov ich do základu dane nemožno zahrnúť, napr. nezaplatené (neprijaté) zmluvné pokuty, úroky z omeškania u veriteľa v tom zdaňovacom období, v ktorom boli zaúčtované do výnosov, ale dlžníkom neboli zaplatené.
PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY -
-
-
rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú odpisy tohto majetku podľa zákona o dani z zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri vyradení z dôvodu zavinenej škody (len do výšky náhrad zahrnovaných do základu dane), napr. zostatková cena havarovaného auta (totálna škoda) je 50 000 Sk, náhrada od poisťovne je 30 000 Sk, pripočítateľná položka je 20 000 Sk, výdavky na reprezentáciu, poskytnuté dary, tvorba nezákonných opravných položiek, tvorba rezerv daňovo neuznaných, náklady presahujúce limity ustanovené zákonom o daniach z príjmov alebo osobitnými predpismi, a to napr. náklady na pracovné cesty podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách poskytované nad stanovený rozsah, náklady na pracovné a sociálne podmienky, napr. príspevky na stravovanie prevyšujúce 55 % ceny jedla, výdavky na spotrebu pohonných látok prevyšujúce priemernú prepočítanú spotrebu podľa technického preukazu, rozdiel, o ktorý manká a škody presahujú prijaté náhrady s výnimkou škôd vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom, zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania u dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník (dlžník) účtoval, ale neboli zaplatené, prijaté zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania u veriteľa, ak boli zaúčtované v predchádzajúcich rokoch, ale uhradené až v danom roku, nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve uhrádzané fyzickej osobe, ak toto nájomné, provízie neboli uhradené v čase, kedy sa o nich účtovalo, (základ dane sa zníži v ďalšom zdaňovacom období, kedy budú skutočne uhradené, uznaným daňovým výdavkom budú vždy až po zaplatení).
ODPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY -
dočasný rozdiel, o ktorý daňové odpisy hmotného majetku prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve, nezaplatené (neprijaté) zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania u veriteľa v tom zdaňovacom období, v ktorom boli v účtovníctve zaúčtované do výnosov, ale dlžníkom neboli zaplatené,
- 10 -
-
zúčtované výnosy prislúchajúce k nákladom, ktoré sa podľa § 19 neuznali za daňové výdavky (uvedú sa tu sumy zúčtovaných rezerv okrem zákonných rezerv, pričom suma sa zistí z účtov 654, 674, 684, 659, 679 a 689).
Za daňové výdavky naopak nemožno považovať: -
-
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku, výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov, výdavky na technické zhodnotenie, výdavky na reprezentáciu, okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet, výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka, prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov, tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou škôd vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom, daň podľa tohto zákona, tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20.
ODPOČET DAŇOVEJ STRATY Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu: •
počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Zákon nevyžaduje podmienku rovnomerného odpočítavania, ale umožňuje odpočítavať daňovú stratu aj nerovnomerne, v závislosti od výšky vykázaného základu dane, t. j. aj jednorazovo. Po zhrnutí výpočet výšky dane sa riadi nasledujúcim pravidlom: VÝNOSY - NÁKLADY = HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK (HV) HV – ODPOČÍTATEĹNÉ POLOŽKY + PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY= ZÁKLAD DANE ZÁKLAD DANE – ODPOČET DAŇOVEJ STRATY = ZÁKLAD DANE PO ODPOČTE ZÁKLAD DANE PO ODPOČTE * 0,19 % = VÝŠKA DANE (DAŇ) HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK – DAŇ = HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK PO ZDANENÍ
- 11 -
6.
Vyberanie a platenie dane
DAŇ Z PRÍJMU FYZICKEJ OSOBY Ustanovenia § 32 upravujú, kedy je daňovník – fyzická osoba povinný, resp. kedy nie je povinný podať daňové priznanie. Daňové priznanie môže daňovník podať aj vtedy, keď mu táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Daňovník nie je povinný podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľný príjem za zdaňovacie obdobie nepresiahol 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2 násobku životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Znamená to teda, že daňovník nie je povinný podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nejde o rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale o tzv. brutto príjmy – pred znížením o daňové výdavky. Do príjmov daňovníka sa pre takýto výpočet nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43) a zrazením tejto dane je daňová povinnosť splnená. Daňové priznanie je vždy povinný podať daňovník, ktorý podniká a v zdaňovacom období dosiahol stratu, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli uvedenú sumu. Daňovník s príjmami len zo závislej činnosti (§ 5) nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho daňovú povinnosť vyporiada zamestnávateľ vykonaním ročného zúčtovania. Výnimkou však u daňovníka s príjmami len zo závislej činnosti sú prípady uvedené v schéme. Daňovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak zároveň mal iné druhy príjmov podľa § 6 – § 8 (z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu, kapitálového majetku, ostatné príjmy).
DAŇ Z PRÍJMU PRÁVNICKEJ OSOBY Daňové priznanie je povinný podať (§ 41) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie daňovník v ustanovenej lehote vyplývajúcej z § 49 zákona o dani z príjmov, a to do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. ZDAŇOVACÍM OBDOBÍM je vo všeobecnosti kalendárny rok, môže ním byť aj hospodársky rok. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Podať daňové priznanie nie je povinný: a) daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska, Fond národného majetku SR – ak majú len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, ktoré sú zdaňované zrážkou podľa § 43, b) občianske združenia – ak majú len príjmy, ktoré: – nie sú predmetom dane, – sú od dane oslobodené – členské príspevky prijaté občianskymi združeniami od svojich členov, – príjmy zdaňované zrážkou, c) rozpočtové a príspevkové organizácie – ak majú len príjmy: – zdaňované zrážkou, – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a – príjmy oslobodené od dane.
- 12 -
PLATENIE PREDDAVKOV NA DAŇ U FYZICKEJ OSOBY Preddavky na daň sú povinné platby v priebehu zdaňovacieho obdobia, keď skutočná výška dane ešte nie je známa. Platením preddavkov na daň sa má dosiahnuť plynulý a rovnomerný prísun finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Preddavky na bežné zdaňovacie obdobie sa platia v závislosti od výšky poslednej daňovej povinnosti, a to buď: štvrťročne alebo mesačne Ak daňovník prestane vykonávať činnosť alebo poberať zdaniteľné príjmy, nie je povinný platiť preddavky na daň. V takomto prípade už nemusí zaplatiť preddavok, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k uvedeným skutočnostiam, pričom tieto skutočnosti oznámi správcovi dane. Preddavky na daň nemusí platiť daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období poberal: a) len príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy, b) príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, c) príjmy zo závislej činnosti, z ktorých vyberal preddavok na daň zamestnávateľ.
VYBERANIE A PLATENIE PREDDAVKOV NA DAŇ A DAŇ Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI Pre príjmy zo závislej činnosti je príznačné, že sa vyplácajú spravidla v mesačnej periodicite, a preto zákon v § 35 ustanovuje spôsob výpočtu mesačného preddavku na daň. Preddavok na daň (§ 35): • zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na celé koruny nadol, • zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, • je 19 %. • Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane – vykoná sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň. ZDANITEĽNÁ MZDA Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený: • o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, • o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZD). ZDANITEĽNÁ MZDA = HRUBÁ MZDA – POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ A SOCIÁLNE POISTENIE A PRÍSPEVKY - NČZD
Preddavok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. Preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine sumy daňového bonusu (§ 35 odsek 2). PREDDAVOK ZNÍŽENÝ O BONUS = (ZDANITEĽNÁ MZDA * 0.19 ) - BONUS
- 13 -
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto mzda vypláca. Pri mesačnom vyúčtovaní sa preddavok zrazí zo zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak si chce zamestnanec uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, podpisuje vyhlásenie na zdanenie príjmov. Zamestnanec si daňový bonus a nezdaniteľnú časť na daňovníka môže uplatniť za to isté obdobie len u jedného zamestnávateľa a v kalendárnom mesiaci len raz vo výške 1/12 ročného nároku.
DAŇOVÝ BONUS Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Daňový bonus je systém daňovej úľavy vo výške 6 480 Sk ročne (540 Sk mesačne) – od 1.1. 2006
MINIMÁLNA MZDA Každý zamestnanec má nárok za svoju prácu najmenej na minimálnu mzdu. Výška minimálnej mzdy je od 1. 10. 2006: • • •
•
za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 43,70 Sk, za mesiac 7 600 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 75% súm uvedených v predchádzajúcich odsekoch, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, 50% súm uvedených v 1. a 2. odseku, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.
Minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši. Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času. Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci výšku minimálnej mzdy, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a výškou minimálnej mzdy určenou podľa horeuvedených kritérií. Výšku minimálnej mzdy ustanovuje nariadenie vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka (§ 6a).
- 14 -
ŽIVOTNÉ MINIMUM
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výška životného minima od 1. júla kalendárnom roku)
2006 (upravuje sa vždy 1. júla v danom
4 980 Sk mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
3 480 Sk mesačne ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
2 270 Sk mesačne o nezaopatrené dieťa.
ak
ide
o zaopatrené
neplnoleté
dieťa
alebo
ak
ide
Príklady aktuálneho životného minima pre niektoré typy domácností:
jednotlivec 4 980 Sk mesačne,
jednotlivec s dieťaťom 7 250 (4 980 + 2 270)
dvojica 8 460 Sk mesačne (4 980 + 3 480),
rodičia s dvomi deťmi 13 000 Sk (4 980 + 3 480 + 2 270 + 2 270),
rodičia so štyrmi deťmi 17 540 Sk (4 980 + 3 480 + 2 270 + 2 270 +2 270 +2 270).
NEZDANITEĽNÁ ČASŤ ZÁKLADU DANE NA DAŇOVNÍKA Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý a)
b)
sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima ( ZD <= 4980 Sk * 100 = 498 000,- Sk ročne, čo je 41 500,. Sk mesačne), potom nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, (t.j. 95 616,- Sk) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima,( ZD > 4980,- Sk * 100 = 498 000,- Sk, ročne, čo je 41 500,- Sk mesačne), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima (44,2*4980,-Sk =220 116,- Sk) a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Príklad: základ dane (ZD I.) daňovníka je 600 000,-Sk. Potom NČZD sa vypočíta: [ ( 44,2*4980)- (600 000/4)] = 220 116 – 150 000 = 70 116,- Sk
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane: a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima (t.j. 880 464,- Sk ročne, čo je 73 372,- Sk mesačne) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, t.j. 95 616,- Sk
- 15 -
2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2násobku platného životného minima, (t.j. 95 616,- Sk) nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule b)
vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima (čo je 880 464,- Sk) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima, čo je 315 732,- Sk a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
Nezdaniteľnými časťami základu dane sú aj
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu,35) finančné prostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie.
- 16 -
7.
Príklad
Hrubá mesačná mzda zamestnanca predstavuje 30 000 Sk. Zamestnanec nemá manželku ani dieťa. Mesačný výpočet
odvodov do poistných fondov, preddavkov na daň z príjmu, čistej mzdy
Položka
Spôsob výpočtu 30 000,00
Hrubá mzda
363,00
Nemocenské poistné (1,4 % z VZ) Starobné poistné (4,0 % z VZ)
1200,00
Zdravotné poistné (4,0 % z VZ)
1200,00
Invalidné poistné (3,0 % z VZ)
900,00
Príspevok do fondu nezamestnanosti (1,0%)
300,00
Poistné spolu
3963,00
Hrubý základ dane NČZD Zdaniteľná mzda (upravený ZD) Preddavok na daň
26037,00
30000 – 3963
7968,00
(4980 * 19,2)/12
18069,00
26037 – 7968
3433,00
18069 * 0,19
0,00
Daňový bonus
3433,00
Znížený preddavok na daň
22604,00
Čistá mzda
- 17 -
26037 - 3433
8.
Príklad 2
Hrubá mesačná mzda zamestnanca predstavuje 60 000 Sk. Zamestnanec má jedno vyživované dieťa. Mesačný výpočet
odvodov do poistných fondov, preddavkov na daň z príjmu, čistej mzdy
Položka
Spôsob výpočtu 60000,00
Hrubá mzda
363,00
Nemocenské poistné (1,4 % z VZ) Starobné poistné (4,0 % z VZ)
2073,00
Zdravotné poistné (4,0 % z VZ)
2073,00
Invalidné poistné (3,0 % z VZ)
1555,00
Príspevok do fondu nezamestnanosti (1,0%) Poistné spolu
519,00 6583,00
Hrubý základ dane NČZD Zdaniteľná mzda (upravený ZD) Preddavok na daň
53417,00
60000 – 6583
7968,00
(4980 * 19,2)/12
45449,00
53417037 – 7968
8635,00
45449 * 0,19
540,00
Daňový bonus Znížený preddavok na daň Čistá mzda
- 18 -
8095,00
8635-540
45322,00
53417 - 8095
9.
Použité zdroje a literatúra 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
PhDr. Tatiana Arbe: Podnikové hospodárstvo (prednášky) Doc. Ing. Ľubomír Jemala, CSc., Podnikové hospodárstvo a manažment http://www.priruckyoa.sk http://www.zbierka.sk http://financie.etrend.sk/moje-dane http://www.socpoist.sk/index/index.php?ids=1755&prm2=4381 http://www.financnik.sk/financie.php?did=vypocet-mzdy
- 19 -
