DOPADY HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA TRH PRÁCE A ZAMESTNANOSŤ V SR

Pošta, Telekomunikácie a Elektronický obchod

ISSN 1336-8281

DOPADY HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA TRH PRÁCE A ZAMESTNANOSŤ V SR Mariana Strenitzerová1 Úvod „Nemôţeme zabrániť tomu, aby kríza nespôsobovala nezamestnanosť. Ak však budeme konať hneď, môţeme zabrániť zániku pracovných miest a pomôcť miliónom ľudí nájsť novú a lepšiu prácu.“ J. M. Barosso , predseda Európskej Komisie Rozsiahly a hlboký ekonomický prepad, slabá dôvera podnikov v ekonomiku a pokles ziskovosti sa prejavili naprieč eurozónou práve v poklese zamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov tohto roku sa v Európskej únii a tieţ v eurozóne výrazne zníţil počet zamestnaných ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom roku 2008 ich počet v celej únii klesol o 0,8 %, čo predstavuje takmer 2 milióny. V samotnej eurozóne ich počet klesol tieţ o 0,8 %, čo predstavuje úbytok o 1,2 milióna pracovných miest. Úpadok hospodárstva sprevádza strata pracovných miest – v 27 členských štátoch dosiahol počet nezamestnaných v marci 8,3 % (8,1 % vo februári). 20 miliónov ľudí je v súčasnosti bez práce, t. j. o 4 milióny viac ako pred rokom. V eurozóne narástla miera nezamestnanosti z 8,7 na 8,9 %. Najhoršie je však pravdepodobne ešte len pred nami. Do konca roku 2010 by mal počet nezamestnaných v eurozóne dosiahnuť 11,5 %, čo je najvyššia hodnota od čias 2. svetovej vojny. Analýza situácie na Slovensku Nezamestnanosť stúpa rýchlejším tempom od konca minulého roku, prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy ohlásilo viacero firiem. Podľa informácii Štatistického úradu SR miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku vzrástla na 10,5 %, pričom v poslednom kvartáli minulého roku sa podiel ľudí bez práce zníţil na dlhoročné minimum 8,7 %. Počet nezamestnaných sa v prvom štvrťroku zvýšil v porovnaní s posledným štvrťrokom 2008 z 234 000 osôb na 281 000. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v apríli 11,1 %, čo v porovnaní s marcom predstavuje nárast o 0,5 % (obr. 1) 1

doc. Ing. Mariana Strenitzerová, PhD., Ţilinská univerzita v Ţiline, Fakulta Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra spojov, Univerzitná 1, 010 26 Ţilina, tel. č.: 041/513 3131, fax: 041/5655 615, e-mail: [email protected]

III/2009

59


ISSN 1336-8281

Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti % 13,0

12,0 rok 2006 rok 2008

rok 2007 rok 2009

11,0

10,0

9,0

8,0

7,0

uár bruá r r ec Ma Jan Fe

Ap

ríl

j Má

Jún

Júl

Au

r t r r r gus tembe któbe embe embe v c p O o e e N D S

Obr. 1 Naša ekonomika sa bude musieť vyrovnať s masívnejším odchodom firiem do lacnejších krajín. Dôvodom odchodov je fakt, ţe Slovensko sa stalo pre časť investorov príliš drahou krajinou. Pre tých, ktorí vyhľadávajú najmä lacnú pracovnú silu, sme sa stali drahými po tom, ako sme vstúpili do eurozóny. Hoci jednotná európska mena je pre našu ekonomiku výhodou, v období krízy môţe spôsobiť masívnejší odlev investorov. Vstup do eurozóny má vplyv na konkurencieschopnosť a prináša nám veľa výhod, avšak len v prípade priaznivého vývoja ekonomických ukazovateľov. Kríza výrazne oslabila meny okolitých krajín, a tak v prepočte na euro náklady práce v okolitých krajinách V4 oproti Slovensku výrazne zlacneli. Tento efekt mohol spôsobiť sústredenie výroby najmä do týchto krajín. Pokiaľ nedôjde k posilneniu okolitých mien, kríza nám spôsobí odlev mnohých investorov. Pokiaľ firma vyhodnotí, ţe i po recesii bude mať dostatok kapacít v iných lokalitách, určite odíde. Ďalším dôvodom odchodu zo Slovenska je fakt, ţe uvedeným firmám vyprší čerpanie štátnej pomoci, alebo sú to firmy, ktoré Slovensko lákalo iba z dôvodu nízkych mzdových či prevádzkových nákladov. Najviac sú ohrozené chudobnejšie regióny Slovenskej republiky. Pôsobia v nich totiţ firmy, ktoré tam mierili najmä z dôvodu lacnej pracovnej sily, v súčasnosti ich tak lákajú predovšetkým krajiny ako Rumunsko, Bulharsko či Ukrajina. Ide hlavne o firmy, ktorých podnikateľský plán je postavený na mimoriadne nízkej pridanej hodnote, ktorá je odkázaná na čo najniţšiu cenu práce. Avšak pre investície s vyššou pridanou hodnotou, bude voči tejto moţnosti stáť slovenská kombinácia kvalifikovanej pracovnej sily, stabilného ekonomického prostredia, členstva v eurozóne a zároveň geografickej polohy uprostred strednej Európy, v neposlednom rade daňového reţimu. Ďalším závaţným problémom v čase ekonomickej krízy je uplatnenie absolventov a mladých ľudí prichádzajúcich na trh práce zo škôl, ktorí si hľadajú svoje prvé miesto. Na pár pozíciách, ktoré firmy otvoria v čase krízy, budú očakávať vysokú kvalitu. Zamestnávatelia v kríze kladú dôraz na výkon zamestnancov a pri výbere ich tak budú

III/2009

60


ISSN 1336-8281

zaujímať predchádzajúce skúsenosti a výsledky kandidáta. Zamestnávatelia budú dávať priestor skôr uchádzačom s praxou, budú prijímať skôr ľudí prepustených u konkurencie, ktorí nepotrebujú dlhodobejšie zaúčanie, čo môţe mať za následok, ţe absolventi budú mať problém uplatniť sa na trhu práce (obr. 2).

Štruktúra UoZ absolventov škôl podľa druhu škôl (stavy ku koncu mesiaca)

Stredné odb. školy 34,0%

Vysoké školy 5,7%

Gymnáziá 8,8%

SOU s maturitou 26,8% UŠ bez maturity 24,5%

Obr. 2 Opatrenia Európskej únie Značne upadajúci pracovný trh je hlavnou hrozbou pre oţivenie európskej ekonomiky, a preto zamestnanosť a záchrana pracovných miest sa stali hlavnou prioritou Európskej únie. Európska únia sa snaţí vyuţiť všetky dostupné prostriedky, aby zmiernila dosah recesie na pracovníkov. Ľuďom postihnutým krízou je určená podpora z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Komisia navrhuje okamţité uvoľnenie prostriedkov do výšky 19 mld. eur z účelových fondov na boj proti rastu nezamestnanosti následkom recesie. Návrh je súčasťou akčného plánu pre zamestnanosť, ktorý takisto navrhuje vyčleniť 500 mil. eur na mikroúvery pre začínajúcich podnikateľov a rozšírenie odbornej praxe pre mladých ľudí. Prostriedky vo výške 19 mld. eur pochádzajú z programov sociálneho fondu EÚ na podporu zamestnanosti a zníţenie rozdielov v ţivotnej úrovni. Na obdobie rokov 2007 aţ 2013 vyčlenila EÚ do fondu 77 mld. eur, t. j. pribliţne 10 % svojho celkového rozpočtu. S ohľadom na rast nezamestnanosti chce Komisia urýchliť čerpanie fondov s cieľom pomôcť ľuďom postihnutým krízou. Navrhuje, aby sa upustilo od obvyklej poţiadavky spolufinancovania zo strany členských štátov. Prostriedky zo skoršieho čerpania by sa mali pouţiť na rekvalifikáciu pracovníkov, na pomoc pri hľadaní zamestnania a rozbehnutie vlastného podnikania. Vlády by mohli prostriedky takisto pouţiť na kompenzáciu zníţenia príjmov pracovníkov v dôsledku krátenia

III/2009

61


ISSN 1336-8281

pracovného času pre pokles objednávok ich zamestnávateľov. Veľa členských štátov EÚ podporuje krátkodobé práce, aby stovky tisícov pracovníkov nestratili prácu v čase hospodárskeho útlmu. S pomocou Európskej investičnej banky navrhuje Komisia zriadiť mechanizmus s rozpočtom 500 mil. eur na poskytovanie mikroúverov pre ľudí odhodlaných začať s vlastným podnikaním. Takmer 100 mil. eur pre tento mechanizmus sa získa presmerovaním prostriedkov z existujúcich fondov. V rámci pomoci pre mladých ľudí uplatniť sa na trhu práce sa Komisia usiluje o to, aby sa spoločnosti v celej EÚ zaviazali prijať o 5 miliónov viac čerstvých absolventov a stáţistov. Nezamestnanosť mladých Európanov (pod 25 rokov) sa vyšplhala na 17 %, čo je dvojnásobok priemernej hodnoty. Plán sa zasadzuje za okamţitú pomoc nezamestnaným s argumentom, ţe s narastajúcou dĺţkou nezamestnanosti sa skracujú šance na opätovné uplatnenia na trhu práce. Nezamestnaní by mali začať odbornú prípravu alebo iné zamestnanie čo najskôr – v prípade mladých ľudí vo veku do 20 rokov do 1 mesiaca, u ľudí vo veku od 20 do 25 rokov do 2 mesiacov a v prípade ľudí vo veku nad 25 rokov do 3 mesiacov od prepustenia. EÚ čelí najhoršej recesii za posledné desaťročia. Očakáva sa, ţe monetárne a fiškálne stimuly by mali zabrať v budúcom roku, ale dovtedy príde v hospodárstve o prácu 8,5 milióna ľudí. Do konca roku 2010 by mal počet nezamestnaných v eurozóne dosiahnuť 11,5 %, čo je najvyššia hodnota od čias 2. svetovej vojny. Podnikom bola adresovaná výzva, aby uprednostnili skrátenie pracovného času pred okamţitým prepúšťaním zamestnancov, ktorí by takto získaný čas mohli vyuţiť na rekvalifikáciu. Niektoré spoločnosti, najmä v Nemecku, uţ túto prax aplikujú. Podniky by mali takisto zamestnávať viac učňov a stáţistov, čím by mladým ľuďom pomohli získať základy na pracovnom trhu. Týka sa to predovšetkým absolventov stredných a odborných škôl. Miera nezamestnanosti medzi mladými Európanmi do 25 rokov uţ prekročila hranicu 17 %, čo je dvakrát viac ako celková miera nezamestnanosti a očakáva sa, ţe v niektorých krajinách EÚ presiahne 30 %. Odborná príprava by sa mala zamerať na znalosti a zručnosti, po ktorých je najväčší dopyt. Mladí a nezamestnaní by mohli ostať produktívni aj vďaka väčšej podpore pre začínajúcich podnikateľov. Návrh odporúčaní pre firmy na Slovensku Personálne agentúry hlásajú dve protichodné tendencie svojich klientov. Na jednej strane niektoré výrobné podniky, ktoré zniţujú výrobu, prednostne prepúšťajú agentúrnych zamestnancov, čo je oveľa jednoduchšie ako rozviazať trvalý pracovný pomer. Na strane druhej sú firmy, ktoré výrobu nezniţujú, ale nie sú si isté, aký bude ďalší vývoj ekonomiky, a tak dávajú prednosť práve agentúrnym zamestnancom, pretoţe táto pracovná sila je oveľa flexibilnejšia. Firmy sa snaţia šetriť, a to aj v oblasti human resources. Obmedzenie investícií sa týka hlavne náboru nových pracovníkov. Firmy uplatňujú dve riešenia, jednak zniţovanie odmien, platov a benefitov, ale taktieţ prepúšťanie drahej pracovnej sily. Úspory v oblasti ľudských zdrojov sa však nemusia vzťahovať len na obmedzovanie pracovných pozícií. Tie si najlepšie udrţia lojálni zamestnanci, ktorí pracujú v jednej firme čo najdlhšiu dobu. Zamestnanci si to uvedomujú, ako je vidieť zo zniţujúcej sa fluktuácie. Aj stálych a lojálnych zamestnancov,

III/2009

62


ISSN 1336-8281

ktorí o svoje miesto neprídu, sa ale úsporné opatrenia dotknú, ktoré však predstavujú len dočasné spomalenie rastu priemerných miezd. Ďalšia poloţka, ktorá sa dotkne zamestnancov je moţné krátenie alebo dočasné prerušenie vyplácania benefitov, odmien a prémií. Firmy tak môţu usporiť nemalé financie. Zamestnávateľ by však mal citlivo vysvetliť situáciu zamestnancom, s tým, ţe tento postup aj im dáva určitú istotu, ţe o prácu neprídu. Obmedzenie výdavkov, ktoré sa priamo dotýkajú zamestnancov, je moţné aj v oblasti ďalších benefitov (príspevky na dôchodkové poistenie, ţivotné poistenie, zdravotné a relaxačné pobyty, príspevky na dovolenku, športové aktivity, kultúrne programy a pod.). Efektívne riešenie v prípade, ţe si chce firma udrţať svojich kvalitných zamestnancov, ale potrebuje obmedziť výdaje, je obsadiť niţšie pozície zamestnancami, ktorí zaujímajú vyššie miesta. Špičkoví pracovníci sa hľadajú náročnejšie, dlhšiu dobu a ich zaškolenie je výrazne drahšie ako u tých na niţších či stredných pozíciách. Toto dočasné opatrenie môţe priniesť výhody obidvom stranám: zamestnanec má istotu pracovného miesta a zamestnávateľ nestratí ani zamestnanca, ani investície, ktoré do neho vloţil, a naviac ušetrí na prijímaní nových pracovných síl. Ďalšie moţné úspory sa však nemusia týkať len interných zamestnancov, ale taktieţ externých, či dokonca outsourcovaných sluţieb a oblastí, čiastočných obmedzení investícií do PR a reklamy, oblasti inovácií a to vo všetkých zloţkách podnikového fungovania. Európske služby zamestnanosti (EURES) na Slovensku Od vstupu SR do EÚ, teda od 1. mája 2004 začala aj na Slovensku fungovať sieť EURES. Uchádzači v nej môţu nájsť databázu voľných pracovných miest, ktoré sú k dispozícii vo všetkých členských krajinách EURES. Súčasťou siete je všetkých 27 členských krajín EÚ, kandidátske krajiny i krajiny Európskeho ekonomického priestoru - Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Poskytuje aj informácie o pracovnom trhu ďalších krajín, ktoré sú pre Slovákov zaujímavé. Systém EURES je zameraný na uľahčovanie voľného pohybu pracovných síl v rámci krajín Európskeho ekonomického priestoru (krajiny EÚ + Nórsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko). Má slúţiť nezamestnaným i záujemcom, ktorí si hľadajú prácu v zahraničí. Partnermi tejto siete sú verejné sluţby zamestnanosti jednotlivých krajín, odborové a zamestnávateľské organizácie. Partnerstvo koordinuje Európska komisia. Sieť EURES pre uchádzačov o zamestnanie poskytuje:  



informácie o voľných miestach v jednotlivých členských krajinách, o prechodných obdobiach, o trhoch práce v jednotlivých krajinách; asistenčné sluţby pri hľadaní si zamestnania. EURES pracujú s databázou voľných pracovných miest a ţivotopisov uchádzačov o zamestnanie. Pracuje sa i na vytvorení systému automatického párovania voľných pracovných miest a vhodných ţivotopisov; poradenské sluţby pri tvorbe ţiadostí o zamestnanie, poradenstvo pre klientov v prihraničných oblastiach.

Pre zamestnávateľov EURES poskytuje pomoc pri hľadaní zamestnanca zo zahraničia. Záver

III/2009

63


ISSN 1336-8281

Trvanie krízy je stále veľkou neznámou. Akým smerom sa bude situácia na Slovensku uberať, nevie jednoznačne povedať nikto. Podľa niektorých ekonómov je úplné dno uţ za nami, podľa iných nás ešte len čaká. Európska únia očakáva dno krízy aţ v treťom kvartáli. Niektoré indikátory naznačujú, ţe mierne zlepšenie by malo prísť v druhej polovici tohto roka. Počet ľudí bez práce na Slovensku však zatiaľ len porastie. Literatúra [1] METODIKA ŠU SR . 2009 [Online]. Dostupné na: http://portal.statistics.sk [2] NEZAMESTNANOSŤ. Demografia, vzdelanie a ţivotná úroveň [online].[s.a.] Dostupné na: http://www.sazp.sk [3] ZAMESTNANOSŤ A SOCIALNA POLITIKA. 2009. [online] Bratislava, Mesačník ústredia práce, socialnych vecí a rodiny a ministerstva práce ,socialných veci a rodiny SR, Dostupné na: http://www. upsvar.sk [4] Denník Hospodárske noviny [5] Moderní řízení. Časopis vydavateľstva Economia.

III/2009

64

DOPADY HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA TRH PRÁCE A ZAMESTNANOSŤ V SR

Recommend Documents